Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Slovo Odin čili Jeden ďalej nezvratne dokazuje i to, že naši najdrievnejší predkovia, teda na pobrežiach Chvalinského mora sídlivší Hvalovia, verili len v jednoho boha, stvoriteľa nebies, mora i zeme, čili praboha sveta, na nehož sa Slovenský ľud i teraz ešte tu i tu odvoláva, čo svedka pravdy, vo známej formulke prísahy: „bysťu prabohu sveta“, t. j. byvšiemu prabohu sveta.
Keď na konci kamennej doby všetky plemená Hvalskej čeľade z nedostatku paše radom zanechávať počaly svoje tisícročnie bytoviská na pobreží Chvalinského mora, uctivú pamiatku tohto mohutného praboha Odina odniesly sebou i do svojich nových vlastí; len že jeho pravé meno, s menením sa rečí v nových pomeroch života, tiek všelijako popremieňané bolo. Semiti nazvali ho Adon-om, Ári Adity-m; niektoré národy ale odhodivše predložku o, nazvali ho krátce Din-om; tak Gräci dali mu meno Dén, Dan, Dis, Divs, Theos, Dzeus, Zevs, Zés, Zén; Latíni Dies, Dius, Deus; Germani Div, Thius, Tys; Ägypťani (v Merve) Dion, Dionys a t. ď.; jedine Skandinavci podržali pôvodní názov Odin, a Slaviani spojili ho, čo tvorcu a darcu živnosti, so slovom hospa, v názve Hospodin a Hospodar.
Neviem, či aj vo slove Adam nieje skrytý koreň di (diať, schaffen) a či on neznačí toľko čo stvorenec-človek t. j. taký človek, ktorý nenarodil sa jako iní ľudia, ale bohom Odinom stvorený bol.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
