Slovenské bájeslovie

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 23 čitateľov.

Autor: Viliam Pauliny-Tóth

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Úsčep 41. Pamiatky Odinovho mena

Slovo Odin čili Jeden ďalej nezvratne dokazuje i to, že naši najdrievnejší predkovia, teda na pobrežiach Chvalinského mora sídlivší Hvalovia, verili len v jednoho boha, stvoriteľa nebies, mora i zeme, čili praboha sveta, na nehož sa Slovenský ľud i teraz ešte tu i tu odvoláva, čo svedka pravdy, vo známej formulke prísahy: „bysťu prabohu sveta“, t. j. byvšiemu prabohu sveta.

Keď na konci kamennej doby všetky plemená Hvalskej čeľade z nedostatku paše radom zanechávať počaly svoje tisícročnie bytoviská na pobreží Chvalinského mora, uctivú pamiatku tohto mohutného praboha Odina odniesly sebou i do svojich nových vlastí; len že jeho pravé meno, s menením sa rečí v nových pomeroch života, tiek všelijako popremieňané bolo. Semiti nazvali ho Adon-om, Ári Adity-m; niektoré národy ale odhodivše predložku o, nazvali ho krátce Din-om; tak Gräci dali mu meno Dén, Dan, Dis, Divs, Theos, Dzeus, Zevs, Zés, Zén; Latíni Dies, Dius, Deus; Germani Div, Thius, Tys; Ägypťani (v Merve) Dion, Dionys a t. ď.; jedine Skandinavci podržali pôvodní názov Odin, a Slaviani spojili ho, čo tvorcu a darcu živnosti, so slovom hospa, v názve Hospodin a Hospodar.

Neviem, či aj vo slove Adam nieje skrytý koreň di (diať, schaffen) a či on neznačí toľko čo stvorenec-človek t. j. taký človek, ktorý nenarodil sa jako iní ľudia, ale bohom Odinom stvorený bol.