ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dľa vierouky Hvalskej čeľade teda, pri nehodách zimy a nocí spolupôsobil i černoboh Tur; krom toho ale jemu, čo pánovi zeme, pripisované boly aj hrúzy lomozu a trasenia, ktoré dialy sa vo vnútornosťach zeme, a ktoré vtedy — pred, Boh vie, koľko tisícy rokami — zaiste nielen o veľa častejšie, ale i značne intensivnejšie byť musely, nežli sú teraz.

Dľa tohto, černobohu Turovi pripisovaného pôsobenia, mal on, ako bes, nasledujúce nazvyská:

a) ako tmiboh menoval sa Strach; vo dne sídlil v lesoch hôr, abo v priepadiskách jamy; v noci vychodil von a čo desná obluda strašil ľudí;

b) ako zimiboh a zapríčiňovateľ podzemného lomozu a trasenia, volal sa Tras, hrúzne otriasajúc údami človeka a strevámi zeme;

c) konečne pak, ako bes, ničtožiaci dobré dary prírody a ukracujúci blahodajnú dĺžosť dňa a leta, nazýval sa Strygo-m čili Strygôň-om, jeho žena Strygou, s ktorou sídlil v pustých vidiekoch zeme, prekážajúc úspechom dobra a blaha človeka.

Nasledovne, ako jarý turý belboh Tur, mohutne tvoril dobré dary neba i zeme v prospech ľudí: tak divý Strach desil ľud tmou; Tras teral ho ostrosťou zimy, a tryznil ho nielen hrúzami zemetrasenia, lež i strelami božieho ohňa čili bleskov; Strygo zlomyslne týral a trávil mu dobré dary prírody; menovite pak v boji či s nepriateľmi a či s divou zverou, keď nahneval sa belboh Tur na človeka, odvrátil sa od neho, a tu ovládal bojujúceho Strach a Tras, tak, že už potom jeho porážka nikdy nevystala.

Naproti tomu ale i tu zase stojí to, čo rečené bolo v úsčepoch 45 — 48 o černobožestve Odina, že kde Strach bol najdesnejším — totiž o pravej polnoci — tam naraz a súčasne bol i zárodok novovzkrieseného jarého Tura čili jutra a nového dňa, a kde Tras najväčšmej týral človeka zimou a mrazom, a kde tma nocí najdlhšie trvala — totiž dňa 21. decembra — tam naraz a súčasne bol i zárodok novovzkrieseného boha slnca, Tura.