Zlatý fond > Diela > Slovenské bájeslovie


E-mail (povinné):

Viliam Pauliny-Tóth:
Slovenské bájeslovie

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 21 čitateľov


 

Úsčep 20. Vznik substantivov

Prvým rozvojom koreňov — ako už pripomenuto — boly pne, čili, jednoslabičné infinitívy, z nichžto pomaly, a istotne len behom mnohých storočí, rozvinuly sa jednoslabičné, z prvu — samo sebou rozumie sa — nezkloňovatelné substantiva.

V Slovenskej reči, pre jej pomerne najväčšiu zachovalosť Hvalského týpu, ešte dosť pohodlne stopovať možno tento prvý rozvoj starých pňov. Príklady:

1. Peň, ktorý mal v koreni mužský prvok i: riadne rozvinul sa v substantivume najsamprv na oj, pak často i na aj; tak zo pňa diať povstalo doj a daj; zo pňa biť: boj; zo pňa liať: loj, lajno; zo pňa niť: znoj; zo pňa riať: roj, raj; zo pňa kiať (čitt!): koj; zo pňa viať: voj, vajan; zo pňa piť: poj; zo pňa hniť: hnoj; zo pňa briť: broj; zo pňa drieť: zdroj; a t. ď.

2. Peň, ktorý mal v koreni mužský prvok y, riadne rozvinul sa v substantivume na ov, pak na av; tak z vyhynutého pňa dyť (duť) povstalo dav (dáviť); zo pňa syť, hyť (žiť) povstalo sav, chova, hoveť, hovädo; zo pňa lyt (láť) povstalo lov; zo pňa tyť: otava; zo pňa nyť: nav; zo pňa ryť: rov; zo pňa kyť (kuť): kov; zo pňa vyť: vav; zo pňa pyť (puchnút): páv; zo pňa myť: mavka; zo pňa hlyť (slúť): hlava, slovo, sláva, človek, Slovák; zo pňa mlyť: mluva; zo pňa šyť: šov; zo pňa kryť: krov a t. ď.

3. Pri dialšom rozvoji avšak udaly sa z tých istých pňov aj mimoriadné formácie, t. j. mužský prvok i prešiel tu i ta aj do av a y do oj; na pr. di prešlo do dev (syn), deva, dever, dívať sa, Devana, dva;, zy a hy prešlo do Hoja, háj, hojný, hojiť; li prešlo do vliv, olovo; ni prešlo do niva, nový; ky prešlo do kyj; vi (pi) prešlo do vev, pev; pi do pivo; hli do hliveť; kri do krev, krava; a t. ď.

4. Dajedny substantiva vznikly z koreňov, ktoré odhodily svoj mužský prvok, a miesto tohto prijaly o (tu i tu zmenené, na u ba často i na ja je ji jo ju), predložené ženskému prvku; ale tak, že ráz slova, mužským prvkom určený, vzdor odhodenia mužského prvku, voskrz žiadnej zmeny neutrpel; tak na pr. z koreňa di povstalo úd; z koreňa dy: jed; z koreňa hy: juh; z koreňa sy: jesť; z koreňa by: oba; z koreňa li: úl; z koreňa ty: ot; z koreňa ni: jun; z koreňa ri: jar; z koreňa ry: or a jarok; z koreňa vi: jav; z koreňa my: jama; a t. ď. Táto istotne nadmier stará predpona o nachodí sa i vo mnohých iných rečach Hvalskej čeľade; v týchto ale veľmi často mení sa na a, ae; ba v niektorých aj na i; na pr. z koreňa li povstalo Lat. litare = bohomilú krv liať na obetnicu, z tohto pak altare oltár; z toho istého koreňa úl a alveare; z koreňa zli: gelu, algeo; z koreňa vi povstalo vev, ovev, (času) z tohto pak avus, aevum, aevtas (srovnaj Maď. vén) z koreňa ni: anus, anicula, ancilla; z koreňa hi: chorý, aeger; z koreňa sy: syjať, aestus; z koreňa ry: robiť, Arbeit — a mnoho iných. Nasledovne, akékoľvek vokály a diftongy, ktoré nachodia sa v týchto rečach na predku slova, nemôžu byť iné, ako rozličné premeny vyšeuvedenej drievnej predpony o.

5. Pri opäť dialšom rozvoji reči cielom utvorenia nových ohybov mluvy, pridávaná bola koreňom predpona s a so (Lat. cum); na pr. z koreňa ty povstalo stáť a stĺp; z koreňa li povstaly soľ, slina, slza; z koreňa try (Tur, tráva) povstalo strom; z koreňa tri (treť, terať) povstalo strela a strep; z koreňa vi (pi, poieo) povstalo pev, spev a t. ď. Túto predponu s čili so, se, v jej drievnej pôvodnosti, zachovaly, krom slovenčiny, aj iné dcéry Hvalskej čeľade. Aspoň z Nemčiny a Latinčiny uvedem dajedny príklady. V Nemčine nachodíme drievnú predponu s v následujúcich slovách: Schade (skoda), scharren (shrnúť), Schatz (skot), Scherbe (strep), schielen (skúliť), Schlinge (slučka), schlucken (solknúť), Schmetten (smetana), Schnee (sňah), Schöps (skop), Schrank (schránka), schreiben (skrabať), Schwieger- (sôkrev), Schwarte (skvarok, skvračka), Schwester (sestra), Schwören (sveriť — zaveriť), Silber (strieblo), Spange (sponka), Spanne (spnutie, piaď), sparen (sporiť), sperren (sopreť — zapreť), spinnen (spínať), sprengen (sprskať), sterben (sterať), stöhnen (stonať), Strahl (strela), a j. V Latinčine nachodíme drievnú predponu s v nasledujúcich slovách: sal (soľ), saliva (slina), saxum (skala), scando (kotčujem), scapha, scyphus (kiepa, kupa), scipio (step), scribo (skrabať), scrobis (hrob), seclum = generatio (pokolenie, člen), sepelio (spáliť), astrum (trblietať), silva (les, lov), socer (sôkrev), somnium (so-mnievať sa), sorbeo (strebem), sordeo (smrdím, od mrch), soror (so-stra), spargo (sprskať), spinther (spinka, náramnica), splendens (blendend, blass, bľadý, biely), spuma (pena), stella[11] (trblietať), stercus (sterať, stroviť), spirare (para), stirps = peň (strom), strages (sterať), strepitus (trepať), strix = sova krv cecajúca (sterať, striga), struere (stvoriť), stupidus (stupelý), stuppa = pazder a t. ď.



[11] Žiadne nesložené slovo pôvodne nikdy nemalo dvojistú spoluhlásku; dvojistá spoluhláska povstala jedine z premenenia inej spoluhlásky na takú, ktorú človeku ľahšie vysloviť padlo. Tak v slove stella prvé l nahradzuje spoluhlásku r; v slove mille prvé l nahradzuje spoluhlásku d abo t; v slove stuppa prvé p nahradzuje spoluhlásku r a t. ď.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.