ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Odev i v tejto dobe záležal hlavne z koží divých zverov. Mužskí polovali kyjom, prakom a osidlami; ženské varily a piekly t. j. pečovaly o prípravu pokrmu a vôbec o dom, pak jako vedely a mohly, mäkčily kože zverov praním a trením, šuchaním a žmolením, a tak hotovily odev.

Z počiatku tento odev istotne záležal len z púhej haleny (od haliť), t. j. zvieracia, biedne dorobená koža, povešovala sa na plecia. Popri mori avšak, kde bola hojnosť rozličných rybích kostí všelijakej velikosti, zavčasu prisť musel človek na myšlienku upotrebovania jich čo ihlíc a spínadlíkov čili sponiek pri upevňovaní haleny popod bradou, ba i na myšlienku preťahovania nimi — z plazivých zelín zeme i mora, abo zo zvieracích žíl a striev, jako i zo zvieracích dlhých vlasov zhotovených vlákien cez tieže kože a tak teda i k vynálezku prvého šitia. Že menovite dlhá srsť zverov opotrebovaná bola k šitiu, to dokazuje i sama naša reč. Od vli, vliecť sa, pochodí vlas, vlákno (nitka) obvlek (oblek) obvlak (oblak). I vyhynulé slovo šit voľakedesi dlhý vlas znamenať muselo; lebo od slova šit pochodí šiet t. j. dlhovlasí človek čili starec (šotok = dedko); mládež totižto nosila krátké vlasy, stárež dlhé; od slova šit pochodí štica = chomáč dlhých vlasov; šiška = chlpatý orech; šišak — pokrievka hlavy; šietať = pomaly chodiť ako starci; šietiveť = stárnuť, šediveť; po-šietilý = viac lež starý, po-šietilosť technický výraz k označeniu druhého detínstva sletilých starcov; štetina (Lat. seta) najdlhšia srsť dajednych zverov a t. ď., a preto i šitie (suere, sutor) dostalo tento svoj názov od vlasu čili šitu (Nemecké nähen a naše niť a s-nuvať sú iného, ale tiež jednoho koreňa).

Z pletenia plotov naučil sa konečne človek pliest aj šity čili dlhú srsť zverov, a tak hotoviť prvé pokrovce, z nichžto mu už ľahšie padlo pristrojiť si šaty (od šiť) nežli z koží; upotrebil-li ale takéto pokrovce ku pokrytiu svojej búdky, cieľom lepšieho ošatrenia rodiny pred dažďom a vetrom: nazval šiatmi pokrytú búdu šiatrom a prední vrch pokrovu, na ňomž pripravené boly šity: štítom. Slovo štít neskoršie dostalo aj iný vyznam: (Scutum, Schild).