Slovenské bájeslovie

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 23 čitateľov.

Autor: Viliam Pauliny-Tóth

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Úsčep 26. Prvé zárodky náboženstva

Pripomenul som, že má za seba voľačo tá hypothésa, že kolískou človečenstva sú kraje okolo prameňov Indu, a že vierepodobné je, že dajedna čeľaď z potomstva prvých ľudí — opustiac údolie Indu — posuvla sa na severozápad, do krajín medzi Indukušom a Chvalinským morom. Na tejto dlhej asnaď mnohé storočia trvavšej púti, bojovať musel človek ťažký boj o svoje bytie; nielen aby si život obránil proti sto a storakým ľútym zverom, ale aj aby si potrebnú výživu opatril pre udržanie svojho trápného života. A preto je hlavním základom uznania vyšších bytností: cit odvislosti človeka od prírody, čili to Latinské „primus in orbe timor fecit deos“.

Človek videl, že jeho blaho závisí od svetla a tmy, od života a smrti, od zdravia a choroby, od sýtosti a hladu, od tepla a zimy: a preto uznať musel jestvovanie bytnosti, ktorá tieto veci riadi, tak, že pomaly stalo sa i jeho náboženstvo výrazom citov človeka oproti pánu prírody, výrazom totiž vďaky a obavy, lásky a zášti, úcty a hany, dôvery a nedôvery, radosti a žialu, nádeje a strachu: z ktorých pocitov prinášané boly, v pozdejšom veku, už i početné žertvy, besom i bohom, len že tamtym nútene a tymto ochotne a dobrovoľne.

Tento vid, ved a vet človeka o svojej odvislosti od prírody vyvolal teda pomaly nielen uznanie božstva, ale i myslenie, vravenie a povestenie, a síce obrazné a symboličné povestenie o ňom, t. j. symboličné, živou obrazotvornosťou mladého národa dojčené predkladanie nauky o mohutnom tvorcovi, pánovi a riaditeľovi prírody, v ktorých duchoplodoch verne zrkadlí sa myseľ a duša národa.