ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pripomenul som, že má za seba voľačo tá hypothésa, že kolískou človečenstva sú kraje okolo prameňov Indu, a že vierepodobné je, že dajedna čeľaď z potomstva prvých ľudí — opustiac údolie Indu — posuvla sa na severozápad, do krajín medzi Indukušom a Chvalinským morom. Na tejto dlhej asnaď mnohé storočia trvavšej púti, bojovať musel človek ťažký boj o svoje bytie; nielen aby si život obránil proti sto a storakým ľútym zverom, ale aj aby si potrebnú výživu opatril pre udržanie svojho trápného života. A preto je hlavním základom uznania vyšších bytností: cit odvislosti človeka od prírody, čili to Latinské „primus in orbe timor fecit deos“.

Človek videl, že jeho blaho závisí od svetla a tmy, od života a smrti, od zdravia a choroby, od sýtosti a hladu, od tepla a zimy: a preto uznať musel jestvovanie bytnosti, ktorá tieto veci riadi, tak, že pomaly stalo sa i jeho náboženstvo výrazom citov človeka oproti pánu prírody, výrazom totiž vďaky a obavy, lásky a zášti, úcty a hany, dôvery a nedôvery, radosti a žialu, nádeje a strachu: z ktorých pocitov prinášané boly, v pozdejšom veku, už i početné žertvy, besom i bohom, len že tamtym nútene a tymto ochotne a dobrovoľne.

Tento vid, ved a vet človeka o svojej odvislosti od prírody vyvolal teda pomaly nielen uznanie božstva, ale i myslenie, vravenie a povestenie, a síce obrazné a symboličné povestenie o ňom, t. j. symboličné, živou obrazotvornosťou mladého národa dojčené predkladanie nauky o mohutnom tvorcovi, pánovi a riaditeľovi prírody, v ktorých duchoplodoch verne zrkadlí sa myseľ a duša národa.