Slovenské bájeslovie

Oheň, odev nástroje a ozdoby sú hmotnou známkou vznešenosti človeka a dôkazom jeho duševnieho bytia a žitia. Jestli tych mudrákov, čoby človeka postaviť chceli do jednej kategorie s nerozumným zverom, a ktorí človeka majú len za istý šlechetnejší odrod opíc, nie je v stave presvedčiť jeho reč a u všetkých plemien ľudského pokolenia vyvinutý náboženský cit, o nejasnosti a bezzákladnosti jejich bohorúhavých hypothéz: presvedčiť jich môže o tom už i tá okolnosť, že žiadno zviera na svete neklade si oheň, nezaodieva sa, nemá nástrojov a neozdobuje sa. Človeka ale, a čo trebas ako na nízkom stupni kultúry stojaceho, a trebas ako telesne i duševne zanedbaného, nenašli ešte tí mudrácí nikde, bez týchto štyroch vecí.

Látka prvých nástrojov — ako už rečeno — krom kyja a palice, zaiste nemohla byť iná, ako kameň, a popri kameni tu i tu aj rohy a zuby zverov. Už poet Lucretius v básni „de rerum natura“ vo verši 1281 spieval: „Arma antiqua manus, ungues, dentesque fuerunt, et lapides et item silvarum fragmina rami.“

Tuná teda, bez ohľadu na látku, z nejžto hotovený bol nástroj, na krátce vypočítam tie zbrane — a súčasne i nástroje, — ktoré za kamennej doby vôbec užívanými boly, nasledovne i Hvalskej čeľadi známé byť musely.

l. Prvou zbraňou človeka bol kyj (III: 16), ktorým i seba bránil, i nepriateľa abo divú zver napadal. Tohto nástroja hojnosť poskytoval mu každý les, a už puhým chytením jeho tenšieho konca jedenkaždý prisť musel na najprimeranejší spôsob jeho upotrebovania. Krátké kyje upotrebované boly aj k hádzaniu. Z kyju vyvinul sa pozdejšie (v broňovej dobe) posekáň.

2. Druhou zbraňou človeka bol kameň (XVII: 16), ktorý dľa svojej pôvodnej, alebo iným tvrdším kameňom mu danej podoby upotrebený byť mohol i čo klopáč (kladivo) i čo mlat a t. ď. Najdrievnejšie takto upotrebované kamene majú vajcovitú podobu; hore okruhlú, hrubú, ku klopaniu a udretiu, dolu ostrú, k rezaniu.

3. Ku najstarším nástrojom a zbrojom človeka patrí aj kamenný nôž, najčastejšie hotovený z kremeňa alebo v obsidiánu. Na ostrove Ráne pri mestečku Golsen v dolnej Lužici, našly sa celé hŕby kremeňových odpadkov a medzi nimi aj dakoľko úplne hotových, na 2 — 4 palce dlhých nožov; čo je toho dôkazom, že tam už vtedy musela byť továreň na takéto nože.^[21] Kamenné nože nalezené boly aj s rúčkami; táto riadne záležala z rohu, a najčastejšie z rohu jeleňa. U prísne pravoverných židov, vykonáva sa obriezka až podnes kamenným nožom.

Ostatné plemená Hvalskej čeľade, bydlivšie na pobrežiach Chvalínského mora, vierepodobne znali aj nože z muslí hotovené; poneváč takéto rezacie nástroje hotovili si aj dajedny iné, na pobrežiach mora obydlené národy. Podobné nože nalezené boly aj v Pomorí.

4. Keď vyšespomenutý, len že čo do podoby končitejší nožík pripravený a obväzkami upevnený bol na konci žrdi, povstala nová zbraň, ktorá menovala sa kopijou. Miesto kamenného čereňa avšak, čo násada, veľmi často upotrebovaný bol i končitý čereň rohu, a vtedy menovala sa táto zbraň rožňom.

5. Kamenné dlaty (celty) maly podobu terajšieho dlátka, a tiež upotrebované boly i čo nástroj, i čo zbraň; takto tiež pripravované boly na žrďky.

6. Starého pôvodu je i prak (XIX: 20), vynalezený vierepodobne podľa analogie hádzania kyju. Žinku medzitým vtedy zastupovať mohlo lyko, vysušené strevo, žila zvierata a t. ď.

7. Z praku je prirodzený priechod ku lučišti (XIV: 8) čili kuši (XIII: 16), kde úsilné napínanie ruky nahradzuje napnutie lukna. I tento zbroj známy bol všetkým vzdelaným i nevzdelaným národom sveta. Šípy čili strely kušami lúčané (hádzané) tiež mávaly končitú násadku z kosti abo kameňa.

8. Podobne vôbec známé boly kamenné sekery a obuchy (IX: 6) a síce na hrubom tupom konci aj dierami opatrené, ktoré robievaly sa nadmier namáhavým vŕtaním.

Ku kamenným nástrojom toho času ešte patria:

1. Struhadlá čili pílky nadmier nemotorne hotovené z kameňa. Tento nástroj patrí k najväčším zriedkavosťam, ačpráve v Dánsku (vo Vanggarde) jedenkrát našli z neho naraz 23 kusov.

2. Udice, z končitého kameňa nemotorne a namáhave hotovené.

Tu vypočítané kamenné zbroje a nástroje hotovené boly s tých najrozličnejších kameňov, obzvlášte ale zo serpentínu, kremeňa, dioritu, granitu, bazaltu, žabice, porfyru a t. ď.

Musealné sbierky vo Viedni, v Prahe a v Pešti majú početné prímerky týchto velezanímavých nástrojov; dakoľko kúskov jest už i v Martine. Počet naších sbierok značne rozmnožený bude, keď najde sa raz priateľ starožitností, ktorý početné jazkyne na Slovensku systematicky preskúma, a keď v dajedných nížinách našich dolín, kde za dávnej doby močiare boly, objavené budú časom pozostatky kolibníkov, ktorí tam svoje príbytky mali už za druhej doby nášho bájeslovia.