ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prv lež by som pristúpil ku pojednávaniu Slovenského bájeslovia, nemožno mi neprehovoriť, aspoň na krátce, i o tom predmete, s ktorým — ako dvoje blíženiec, čo ovocie jednoho plodu a života — nerozlučne srastené je naše bájeslovie, totiž o reči; a síce najprv o reči vôbec, a potom o Slovanskej zvlášte.

Reč je zjav a výtvor ducha.

Duch, jako mu nutno bolo, chcel sa zjaviť, i zjavil sa prosriedkom, čili nástrojom reči, tak hneď i tvoril a uspôsoboval si zjavy, hlasy a hlásky tohto svojho prostriedku čili nástroja; tvoril hmotu, čili čiary, čiarvy, črtky, obrysy aj maľbu tohto svojho výtvoru s ním nerozlučného, sebe primeraným a jako najvýraznejším spôsobom.

Hlásky a slová — tamtie ako zárodok a koreň, tieto ako jeho rozvitok — sú tuná tak obrazom čili symbolom ducha a jeho myslenia, jako i báje, t. j. ďalšie a širšie obrazy čili symbola, do nichžto prvotný obrazivý duch zavinul svoje pojmy a myšlienky. Alebo — jestli by sme to tak vzali do jednoho rámu — reč dáva čiarvy, obrysy, ťahy; báj dáva svetlo a tône, barvy, čili maľbu jednoho a tohože obrazu. Nasledovne pri poznávaní celku nemožno deliť jedno od druhého, lež načim do povahy a úvahy brať jedno i druhé spolu.

Naša reč, sama v sebe, je výtvorom filosofie našim predkom vlastnej; je dielom jejich ducha; je sám duch, zjavený vo svojom diele; — báj je myslením, je barvistou dumou tohože ducha, a práve preto pri bádaní mythologie nedovoľno deliť od seba reč a vec, čili jazyko-zpyt od bájeslovia; menovite ale Slovenská mythologia s etymologiou, a etymologia s mythologiou — pre mimoriadnu zachovalosť jednej i druhej nedielne a nerozlúčene spolu považované byť musejú, lebo jedna druhú vysvetlujú a doplňujú, lebo jedna i druhá sú rovnak a súčasným výtvorom ducha našich pra- a predpradedov.