Slovenské bájeslovie

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 23 čitateľov.

Autor: Viliam Pauliny-Tóth

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Úsčep 59. Očisťovanie človeka od hriechu

Akokoľvek snažil sa človek po čtnosti t. j. po čistote mravov, a štítil sa tých skutkov, ktoré nerozumným zverom za hriech pokladal; predsa istotne dosť často skusoval, že nejde mu to bez akéhosi, tu i tu aj dosť namáhavého vnútornieho boja, z nehož on asnaď i nie vždy čo víťaz vychodil. I mimovoľne teda časom prísť musel na tú myšlienku, že človek má práve tak ako zver — tiež vrodenú akúsi náklonnosť ku hriechu, čili, že je od narodzenia hriešnym; no delí sa od nerozumného zvera tým, že tohto celá bytnosť je stelesneným hriechom, bez toho žeby on mal povedomie svojej hriešnosti, — v človeku ale, ktorý vidí, cíti a uznáva svoj hriech, ba i bojuje proti nemu — trebas tu i tu v boji aj podlíha — musí byť vrodená schopnosť ku čtnosti. A poneváč videl a vedel, že ten jeho dobrotivý dejca (stvoriteľ) a dojca (udržovateľ), boh Odin, tiež záleží zo dvoch, v ustavičnom boji proti sebe postavených stránok, totižto z boha a besu: vďačne uveril, že k jeho obrazu stvorený človek tiež záleží z podobných dvoch čiastok, totižto z nečistoty zvera a z čistoty boha.

Pri prihlasovaní sa teda k Odinbohu, totižto pri prosbách a obeťach spevom, motlitbami a posunkami údov sprevádzaných, jednalo sa o to, aby človek pred všemohúceho a vševedúceho Hospo-Odina voždy predstupoval čo najmožnejšie očistený od svojej vrodenej zvierackosti, a preto už vtedy spojoval každý k bohu vyslaný vzdych s porosovaním a prskaním sa vodou, každú modlitbu s umývaním sa a s pálením vatry jejžto kúrom, svetlom, teplom seba očisťoval; veliké bohoslužby ale spojoval s kúpaním sa v mori, so zapalovaním deriek[33] a s preskakovaním Odinbohu zapálených vatier. Tak stala sa mu voda svätocudnou, oheň pravdovestným.

(Slová modliť, modla, mydlo sú jednoho pôvodu; pochodia ony od koreňa myť; podobne i myr, more, mrav a t. ď. — Prosiť je složené zo slov po-rosiť).



[33] Derka odratá vysušená utlčená palica, zväčša z kalinového dreva, upotrebovaná miesto pochodní aj v dome ku svieteniu.