ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Akokoľvek snažil sa človek po čtnosti t. j. po čistote mravov, a štítil sa tých skutkov, ktoré nerozumným zverom za hriech pokladal; predsa istotne dosť často skusoval, že nejde mu to bez akéhosi, tu i tu aj dosť namáhavého vnútornieho boja, z nehož on asnaď i nie vždy čo víťaz vychodil. I mimovoľne teda časom prísť musel na tú myšlienku, že človek má práve tak ako zver — tiež vrodenú akúsi náklonnosť ku hriechu, čili, že je od narodzenia hriešnym; no delí sa od nerozumného zvera tým, že tohto celá bytnosť je stelesneným hriechom, bez toho žeby on mal povedomie svojej hriešnosti, — v človeku ale, ktorý vidí, cíti a uznáva svoj hriech, ba i bojuje proti nemu — trebas tu i tu v boji aj podlíha — musí byť vrodená schopnosť ku čtnosti. A poneváč videl a vedel, že ten jeho dobrotivý dejca (stvoriteľ) a dojca (udržovateľ), boh Odin, tiež záleží zo dvoch, v ustavičnom boji proti sebe postavených stránok, totižto z boha a besu: vďačne uveril, že k jeho obrazu stvorený človek tiež záleží z podobných dvoch čiastok, totižto z nečistoty zvera a z čistoty boha.

Pri prihlasovaní sa teda k Odinbohu, totižto pri prosbách a obeťach spevom, motlitbami a posunkami údov sprevádzaných, jednalo sa o to, aby človek pred všemohúceho a vševedúceho Hospo-Odina voždy predstupoval čo najmožnejšie očistený od svojej vrodenej zvierackosti, a preto už vtedy spojoval každý k bohu vyslaný vzdych s porosovaním a prskaním sa vodou, každú modlitbu s umývaním sa a s pálením vatry jejžto kúrom, svetlom, teplom seba očisťoval; veliké bohoslužby ale spojoval s kúpaním sa v mori, so zapalovaním deriek^[33] a s preskakovaním Odinbohu zapálených vatier. Tak stala sa mu voda svätocudnou, oheň pravdovestným.

(Slová modliť, modla, mydlo sú jednoho pôvodu; pochodia ony od koreňa myť; podobne i myr, more, mrav a t. ď. — Prosiť je složené zo slov po-rosiť).