ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V prvej dobe nášho bájeslovia, Kriet, čo pán času a kriesiteľ slnka, ctený bol aj čo ochranca skotu, hospodárstva, majetku, bohatstva. Ako takýto mal i nasledujúce mená:

1. Plamnit, Palnit, ktorý rozplameňoval teplo slnka k dozrievaniu úrod;

2. Mokoš, boh vlahy, jejžto spolupôsobením darí sa hospodárstvo;

3. Plyvník, boh zdaru, plnosti, požehnania, oplývania;

4. Zboždiv, boh zbožia, pozdejšie i Byl-viet-om menovaný;

5. Zemník, boh zeme vôbec, menovite ale jej vnútorností.

U Gräkov menoval sa Kriet, ako kriesiteľ slnka, i Herakles-om, jehož úcta ale vraj len zo Skýthie prešla do Gräcka.^[44] V poznámke k úsčepu 62. pridanej, pripomenul som dajedny v našej reči prichodiace transliterácie, ako: krisa iskra, vrahan havran, kolocier skorocel, letorast ratolesť a t. ď.; kto vie, či aj v mene Herakles^[45] nejestvuje takáto transliterácia pôvodnieho názvu Helakres? — čomu keby tak bolo, v cele inom svetle objavily by sa nám báje Gräkov o tomto Skýtskom božstve, ktoré veľmi upomínaly by na Slavénske báje o Krokovi a Krakovi. — Gräcké božsto Krieta volalo sa Apollonom.

Krietová socha, čo ochrancu skotu a hospodárstva, shotovovala sa zo solnieho kameňa, neskoršie i z hustého vápenca, ktorá, keď mal byť pekný čas, bola celky suchá, keď ale pršať malo, obvlhla. Takáto socha, asi na piaď vysoká, stála v každom príbytku na polici nad priestolom, a menovala sa Krietkom čili Skriatkom; a tejto sošky radievali sa pastieri i roľníci dotyčne konania svojich prác, lebo jej suchosť abo obvlhlosť predpovedala jim jakovosť najbližšieho počasia. Viera v divináciu Krietkových sošiek udržala sa až ďaleko do kresťanskej doby, lebo Kosmas, ktorý r. 1125 zomrel, píše,^[46] že ešte za jeho doby radievali sa roľníci, už čo kresťania, svojich Skriatkov, a klaňali sa jim. No v poslednej dobe nášho bájeslovia maly tieto sošky Krieta už i všelijaké iné mená, z níchžto — dľa svedoctva našich povestí — udržaly sa názvy: Palček (Vajanko-Palček), Porastok čili Prstok, Parstuk, Piadimužík a j.