ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Krietovi, čo vládcovi času (srovn. Gräcké chronos) a buditeľovi života vôbec, pripisovaný bol — menovite v pozdejšej dobe — kriesivý vliv aj na mravnie záujmy človeka, rodiny, obce, národa. Keď si človek založil nové hospodárstvo, vybudoval nový byt: prvá modla, ktorá doň ponad priestol postavená bola, bola modla Krieta, aby blahý život kriesil v novom dome a poprial rodine dobrých časov; keď ale — v dobe lovectva a pastierstva — presťahovala sa rodina do druhého vidieku, aby tam zaujala nové polia: opäť hlavne vzývaný bol Kriet, aby blahý život kriesil a sčastlivých časov poprial rodine aj v novej domovine. A preto za to mám, že s menom Krieta istotne veľmi úzko súvisia i mená Krok a Krak, známé nám menovite z bájeslovných povestí Českých a Poľských; čo nad všetku pochybnosť dokazuje i sama reč, poneváč celky podobný vznik ako Krak od kreť, majú i slová mrak od mreť, prak od prať (biť), vrak od vreť, drak od drať, dreť, zrak od zreť a j., ba na to poukazovať zdajú sa i Slavénskymi letopiscami zaznačené dátky o osobnosťach Kroka a Kraka.

O českom Krokovi rozpráva Kosmas,^[41] že mal tri dcéry, veštkyne; najmladšia Ľubiša, keď prevzala po otcovi vládu, rozsúdila dvoch bratov, vadiacich sa o isté priestory otcovho dedictva a potom vydala sa za Premysla „oráča“. Keď poslovia Ľubiše prišli k Premyslovi, aby zvestovali mu zámysel Ľubišinho sňatku, našli ho s dvoma voly orúceho novinu 12 krokov dlhú a širokú. Premysl keď počul vesť o sňatku, vrazil otku do zeme, i vyrástly z nej tri haluzy s lístím, z níchžto dve uschly, tretia zostala a bujne riastla.

O Poľskom Krakovi pak rozprávajú Kadlubek^[42] a Boguchval;^[43] že mal dvoch synov a jednu dcéru Vandu (XVIII: 17); synovia zabili ľútu saň, po ktorom víťazstve avšak mladší brat, tiež Krakom menovaný, zabil staršieho a pochvátil prestol. No nezaveľa na to zomrel, po ňom pak panovala pannenská Vanda. O jej ruku uchádzal sa Nemecký kráľ, avšak ona nechcela ho, a preto Nemec; válečne tiahnul proti nej. Vanda, soberúc svoju čaty, smele tiahla proti nemu; no zaľúbený Nemec poddal sa jej, reknúc: „Vládni vzduchom, zemou i vodou!“ a seba preklal mečom. Vanda — na vďak za toto veliké víťazstvo — sama dobrovoľne obetovala sa bohom, vrhnúc sa do Visly. Po jej smrti panoval vojvoda s dvanásty vladikámi.

Povesti tieto síce vierepodobne padajú už až do počiatkov tretej doby nášho bájeslovia, — no v nich zaiste verne zrkadlí sa božská povaha i drievného Krieta Hvalskej čeľade, čo boha času a kriesiteľa veškerého života na svete; lebo roľa 12 krokov veľká, ktorú Premysl (symbol času) oral, a tých 12 vladíkov, ktorí po Vande panovali, sotvy bude čo iné, ako dvanásť nebeských znamení čili tak zvaný zodiakus; Ľubiša čili Lada rozsúdila v Českej povesti dvoch bratov t. j. zimní a letní slnovrat, a v Poľskej povesti tí istí bratia zabili saň, čili zimu, na to mladší brat ubil staršieho (t. j. jaro zvíťazilo nad zimou) a pochvátil prestol (vrcholenie panstva slnca).