Slovenské bájeslovie

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 23 čitateľov.

Autor: Viliam Pauliny-Tóth

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Úsčep 71. Prímenia Devy

Belbohyňa Deva ale krom toho mala ešte i nasledujúce mená:

1. Jako dcéra Odina, podržala svoje staré meno Liena čili Lúna (XVIII: 7).

2. Jako druhá stkvejúca sa žiarva nebeskej ozory a manželka slnci-boha Hela, menovala sa tiež Helou čili Zelou. Odtiaľ Gräcké zélos = horlivosť, žiarlivosť,[38] zeléne = mesiac (XVI: 27).

3. Jako bohyňa rodivej sily: vlahy a vladárka obory mora, jako manželka ohňa (slnka), čili ako pomocná a dojčiaca súpraha Tat-boha volala sa Mat-ou (v diminitive Matkou, od koreňa myť (XXI: 21); — odtiaľ nielen mundus, mater, mama a jiné, ale i Nemecké Maid, Mädchen t. j. čistá.



[38] Viď Ajax Sofoklis 53.