Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Bes čili černoboh Krt, čo skrtiteľ prírody a vrah ľudského blaha, mal ešte i nasledujúce mená:
1. Plynt (Pluto) černoboh zeme;
2. Zmok (Zimok), černoboh vlahy;
3. Kár, černoboh povetria. Tento poslední názov udržal sa v ľude menovite pri jeho černobožeskej žene, Božou Károu menovanej.
4. Úpal, Opal, Oplan menoval sa ako bes slncového plameňa.
5. Drviteľ čili Kostimlat.
Masoudy rozpráva o jednom chráme, ktorý u jednoho zo Slavénskych panovníkov vystavený bol na čiernej hore; okolo neho boly vraj divotvorné vody rozličných bariev i chutí, jejichžto liečivá moc bola vo velikom chýre. V tomže chráme bola vraj veliká socha, predstavujúca „Saturna“ v podobe starca (čas), držiaca v ruke kyj, ktorým preráža hrobitovné kosti zomrelých. Pod ľavou nohou mal vraj čierné vtáctvo (zima, noc), pod pravou žltý hmyz (leto, deň). Bol to iste černoboh Krt, ako Kostimlat. I u Peršanov nazýval sa Ahriman často aj Astuiad-om t. j. drviteľom a drobiteľom kostí.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
