Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Kadenáhle ujal sa dualismus božstva vo vierouke Hvalskej čeľadi, prirodzeným výplyvom tejto viery stať sa musel trialismus, čili to učenie, že ani božskí manželia Odin (Helo) a Deva (Hela čili Luna), tak ako ľudia vôbec, netrávili svoj manželský život bez požehnania, totiž bezdetne: a to predpokladať sa muselo o nich tym viac, že oni spolu boli zárodkom a prameňom všelikej plodivosti a rodivosti sveta, prírody a ľudí; nasledovne bez jej prirodzených výsledkov ani oni zostať nemohli vo svojom manželskom živote.
Možné je síce, že dľa najstaršej vierouky, v dobe vzniknutia tohto trialismu, Odin a Deva mali len jednoho syna Tura; isté je avšak, že v pozdejšej dobe pripisuje sa tymže božským manželom troje detí, totiž Tur, Krt a Sieva; prvý z nich bol symbolom tepla (slnca), druhý symbolom ohňa, a tretia symbolom vlahy a života.
Prvorodzeným synom odinboha Hela, a jeho manželky, devy Helibohby, bol božič Tur, t. j. mohutný boží tvor (XIX: 9), ktorého ľudia — podľa jeho božích rodičov — aj Hel-lônom abo Zel-lônom, t. j. Hela a Hely synom (XVI: 27; XVIII: 7), v diminutivnej pak forme Zel-lôn-kom abo Zel-lonča-ťom nazývali. A v tomto diminutivnom názve božiča Tura obsažené sú naše terajšie názvy prameňa svetla a tepla, totiž slnko (Zellônko) a slnce (Zellônče), len že pravda, vo skrátenej forme.
Tur, ako malé dieťa — čo roznietený plod niana (otca) Hela a niany (matky) Hely, menovaný bol i Nur-om (nura = zem; nem. nähren, lat. nutrire. XIX: 11); keď ale dospel k veku asi dvanásťročnieho chlapčeka, dostal ešte i meno Chasoň (XII: 3) t. j: mladík. Tomuto názvu Tura príbuznými sú slová chasa = domová mládež (XII: 3), chasník = šuhajčok, hasačert = Hausteufel a j.
V tretej dobe nášho bájeslovia menoval sa boh Tur i Stri-bogom (XIX: 9), ktorému názvu príbuzné je slovo ostrýhať. (Strihať a strigôň viď XIX: 10).
Aby božič Tur, čo budúci nástupca otcovho panstva, zavčasu privykal ku riadeniu osudov sveta a ľudí, sverené mu bolo vladárstvo nad hrudou čili kopninou zeme (srovn. lat. terra, gräcké trefó a j.), o jejžto život a zdar pečovať: stalo sa teraz už jeho úlohou. Pozdejšie dostal za manželku svoju sestru Sievu čili Živu, s ktorou potom čo dospelý muž splodil dvojo detí: syna Viata (Viet, Piet, Pit, Vít) a dcéru Čestu, na konci tejto prvej doby i Myrnou menovanú.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
Galéria obrázkov
Obrázok
