ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kadenáhle ujal sa dualismus božstva vo vierouke Hvalskej čeľadi, prirodzeným výplyvom tejto viery stať sa musel trialismus, čili to učenie, že ani božskí manželia Odin (Helo) a Deva (Hela čili Luna), tak ako ľudia vôbec, netrávili svoj manželský život bez požehnania, totiž bezdetne: a to predpokladať sa muselo o nich tym viac, že oni spolu boli zárodkom a prameňom všelikej plodivosti a rodivosti sveta, prírody a ľudí; nasledovne bez jej prirodzených výsledkov ani oni zostať nemohli vo svojom manželskom živote.

Možné je síce, že dľa najstaršej vierouky, v dobe vzniknutia tohto trialismu, Odin a Deva mali len jednoho syna Tura; isté je avšak, že v pozdejšej dobe pripisuje sa tymže božským manželom troje detí, totiž Tur, Krt a Sieva; prvý z nich bol symbolom tepla (slnca), druhý symbolom ohňa, a tretia symbolom vlahy a života.

Prvorodzeným synom odinboha Hela, a jeho manželky, devy Helibohby, bol božič Tur, t. j. mohutný boží tvor (XIX: 9), ktorého ľudia — podľa jeho božích rodičov — aj Hel-lônom abo Zel-lônom, t. j. Hela a Hely synom (XVI: 27; XVIII: 7), v diminutivnej pak forme Zel-lôn-kom abo Zel-lonča-ťom nazývali. A v tomto diminutivnom názve božiča Tura obsažené sú naše terajšie názvy prameňa svetla a tepla, totiž slnko (Zellônko) a slnce (Zellônče), len že pravda, vo skrátenej forme.

Tur, ako malé dieťa — čo roznietený plod niana (otca) Hela a niany (matky) Hely, menovaný bol i Nur-om (nura = zem; nem. nähren, lat. nutrire. XIX: 11); keď ale dospel k veku asi dvanásťročnieho chlapčeka, dostal ešte i meno Chasoň (XII: 3) t. j: mladík. Tomuto názvu Tura príbuznými sú slová chasa = domová mládež (XII: 3), chasník = šuhajčok, hasačert = Hausteufel a j.

V tretej dobe nášho bájeslovia menoval sa boh Tur i Stri-bogom (XIX: 9), ktorému názvu príbuzné je slovo ostrýhať. (Strihať a strigôň viď XIX: 10).

Aby božič Tur, čo budúci nástupca otcovho panstva, zavčasu privykal ku riadeniu osudov sveta a ľudí, sverené mu bolo vladárstvo nad hrudou čili kopninou zeme (srovn. lat. terra, gräcké trefó a j.), o jejžto život a zdar pečovať: stalo sa teraz už jeho úlohou. Pozdejšie dostal za manželku svoju sestru Sievu čili Živu, s ktorou potom čo dospelý muž splodil dvojo detí: syna Viata (Viet, Piet, Pit, Vít) a dcéru Čestu, na konci tejto prvej doby i Myrnou menovanú.