ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

So vznikom personifikácie Odina a stotožňovania ho so slnkom, neomylne pripisovaná mu bola i podoba človeka. Mysleli si teda ctitelia Odina, že slnko je viditelnou hlavou milovaného, v ostatních časťach neviditelného boha, ktorú on každé rano vytrčí z mora, aby ňou svetu svietil, ho zahrieval a tak plodivosť a rodivosť zeme napomáhal; večer pak opäť ponoril sa do mora, aby touto, jeho kúpelom posvatenou velevlahou, nielen osviežil sa po tuhých námahách, ale i potenciroval silu svojích ohnivých, svetlo a teplodajných paprškov.

Kadenáhle avšak prijatá bola uka, že odinboh Helo má ľudskú podobu, tu neomylne o nezaveľa vzniknúť musela i záhadná otázka, ohľadom pohlavia tejto ľudskej podoby, či je ona totiž mužskou a či ženskou; a tu vierepodobne opäť vzkriesené boly staré tradície Hvalskej čeľade o lemešníctve (Phallus Dienst), spolu s nimi ale nepochybne i mocné roztržky starešínov o vierouke, ktoré roztržky, možno, že časom staly sa tiež jednou príčinou posuvnutia sa istej časti Hvalskej čeľade na juh, a z tejto od pňa národa vtedy odčesnutej prvej vetvy, že časom pošly známe Semitické národy.

Ostatnie vetvy — tak domnievam sa — zostaly ešte i ďalej po hromade; a poneváč si neznaly vysvetliť cieľ plodivosti bez rodivosti, a možnosť rodivosti bez plodivosti; predstavovaly si Odinboha čo medzičníka čili štyru, v jednej osobe totiž raz s plodivým lemešom, druhý raz zase s rodivou trbou, a niekedy súčasne s obydvojim.

No nielen v tejto prvej, ale ešte i v poslednej dobe Slavénského bájeslovia, pozorovať možno veliký vliv lemešníctva na rozvoj bájeslovia a na z neho pošlé zvyky, hájilky (ceremonie) a sviatky. Medzi tieto popredne patrí stavanie brezových kôlov čili májov, po uplynutí jednoho týdňa po veleslavnosti Svätého Vajana. (Breza bola symbolom plodivosti.)