Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Tuším, že asi do tejto doby rozvoju ľudského plemena spadá ukrotenie túra, kravy, koňa, ovce a j. a prvé jejich upotrebenie ku cieľom pastierstva. Táto veľavýznamná udalosť istotne nezostala bez vtlaku i na rozvitok náboženských pochopov človeka. Videl on totiž, že divý zver prispením ľudí, síce i zložiť môže svoju lesniu divosť a dravosť, ale vzdor toho predsa voždy ostáva len nerozumným zverom; nasledovne, že to, čo delí človeka od zvieraťa, nie je iba krotkosť a tichosť, ale že v tom jeho viac menej zvieracom tele musí byť aj čiastka boha, ktorú sám Odin vdychuje do každého človeka. A túto čiastku bytia nazval vtedajší človek — od dychu — dušou, na ktorú tiež preniesol tie, so sebou vzájomne zápasiace vlastnosti dobra a zla; a síce tým viacej, že dychy Odina tiež boly veľmi rozličné; iné totižto v lete, iné v zime, iné vo dne, iné v noci. Z jeho belbožeských dychov rodili sa duše dobré, z černobožeských zlé; avšak i dobré duše, keď sa príkladom Ďasa zpreneverily sa Odinbohu a tak potom upadly do hriechov, stať sa mohly zlými, a naopak, zlé duše, keď za príkladom boha, čtnosťou vymanily sa z moci Ďasu a Besu a prilnuly k Odinu, stať sa mohly dobrými.
Aetherické podoby dychov Odina od počiatku sveta zdržovaly sa v raji (III: 13), a pri každom narodení sa človeka zlietla jedna z nich dolu na zem, vezmúc si za príbytok: telo novonarodeného nemluvniatka.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
Galéria obrázkov
Obrázok
