ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dotyčne složených, v prehľade uvedených koreňov, poznamenávam ešte:

1. Z černobožeského koreňa mi, pridaním hlásky r, povstalo mri, peň mreť, vetvy mrch, mrak, Mora, smrť, mier a j.

2. Z belbožeského koreňa hy, pridaním hlátky l, povstalo hly, vyhynulý peň hlať = skvieť sa, odtiaľ durativum slúť, vetvy hlava, hlahol, hlas, sluch, Helo, hladiť a j.

3. Z černobožeského koreňa hi, prijatím hlásky l, povstalo hli, vyhynulý peň hleť = hubiť, odtiaľ durativum hliveť, vetvy hlen, hlina, hlad, zlosť, hltať, hltaň (hrtan), hldlo (hrdlo, collum, Hals) a j.

4. Z belbožeského koreňa my, pridaním hlásky l, povstalo mly, vetvy milovať, mlieko, mladý a j.

5. Z černobožeského koreňa mi, pridaním hlásky l, povstalo mli, peň mleť (hubiť), vetvy mlch (Moloch), pak drievné mlcha (mucha), mĺka (múka), mĺčiť (múčiť), mlka (muka), mlčiť (mučiť), mlyš (myš); — mlyn, mlat, mlátiť a j. — Tuším, že za drievnejšej doby i slovo „ustá“, malo názov, z koreňa mli pošlý: vierepodobne mluď; aspoň na to zdajú sa poukazovať tri, na výkony úst sa vzťahujúce slová, totiž: ml-vetiť, ml-sýtiť a ml-čitt! čili mluviť, mlsiť a mlčať. Za tento náhľad svedčí tuším i Nemecké Mund, z nehož l len tak vystať mohlo, vystalo ono i z našich mucha, múka, muka, myš. Ustá by teda vlastne boly mlynom žalúdka t. j. drviteľom a hubiteľom potravy. Srovnaj slová hubiť, huba, zub, zobák, gamba (VI 4); ba tak zdá sa, že ustá i ešte jeden z koreňa try pošlý názov maly, a síce trýzeň (od terania potravy), poneváč trýzniť v niektorých vidiekoch Slovenska, toľko značí, čo mluviť.

6. Z belbožeského koreňa ki, pridaním hlásky r, povstalo kri, peň kriať, vetvy Kriet, Krsboh, kresať (oheň) a j.

7. Z černobožeského koreňa ky, prijatím litery r, povstalo kry, peň kryť, vetvy krov, krivý, krivda, kruh, kresať (drevo), krč, krutý, Krt, čert, skrtok a t. ď.

8. Z belbožeského koreňa hy, priložením hlásky r, povstalo hry, peň hrť, hriať, vetvy horeť, hora (peklo), hríp (vrch), hriva, hríč (končiar, pelasgicky graich, odtiaľ Gräk = horniak), grúň, horad (hrad), hrdý a j.