Zlatý fond > Diela > Slovenské bájeslovie


E-mail (povinné):

Viliam Pauliny-Tóth:
Slovenské bájeslovie

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 13 čitateľov


 

Úsčep 62. Hora a jama, príbytky to zlých duší

Zlé duše zomrelých ľudí dostaly sa do gury (hora = peklo, XII: 26), kde pálil jich večný oheň hrúzy a horkosti za jích hriešné skutky, alebo dostaly sa do jamy (vymytej hlbiny mora, II: 21), kde večne mokly v bezodnej priepasti.

V hore i v jame dostaly sa zlým dušiam za príbytok hnusné teliská — dravých zverov, ktoré keď zdochly, i zlé duše sťahovaly sa z jejich mrcín do druhých, práve vtedy vykotivších sa zverov, v ktorých zase až do zahynutia týchto zdržovaly sa. Niekedy prihodilo sa, že keď takýto živočích, v ktorom hriešna duša sídlila, zdochýnal, práve hneď vtedy nevykotil sa iný zver, jehožto telo by bolo primeraným príbytkom pre osirotenú planú dušu; následkom čoho sa táto potom potulovala za čas po lesoch hôr a po vlnách nora, čo desná príšera, čili; bludná duša (ob-luda, XX: 8), dokýmkoľvek nedostala v novonakotenom sa zvere svoj nový, ovšem opäť len dočasný príbytok.

Z tohto vysvitá, že viera Hvalskej čeľade vo sťahovanie sa duší, prvotne vzťahovala sa len na duše zlé, plané, hriešné, bezbožné, a týchto duší sťahovanie sa že trvalo večne; metempsychosa dobrých a pobožných duší trvala iba do pochovania patričnej mrtvoly.

Keď duša ústami vylietla z človeka, najsamprv riadne vletela do vtáka; a síce dobrá duša do holuba, lastovky a t ď.; planá duša ale vletela do krkavca, vrany[34] a t. ď. Dľa niektorých povestí plané duše zomrelcov vlietly aj do hnusných múch. (IX: 30).

Duša teda bola naším predkom zvláštnou, od tela rozdielnou, v tele síse žijúcou, ale i krom neho istého života schopnou bytnosťou, ktorá svoju prítomnosť, v tele dýchaním prejavovala, keď vyletia ustámi z tela človeka, človek prestal dýchať, bol bezduch (mrtvý, umrlec) a jeho telo stalo sa bezdušným; ona potom ešte za čas obletovala v podobe vtáka mrtvolu človeka, a bola-li dobrá — po pochovaní tela alebo jeho popola — ulietla do navi, kde vezmúc na seba ätherickú podobu svojho bývalého zemského vlastníka, večne žila.



[34] Havran je transliterované slovo vrahan; tak ako kolocier transliterované skoro-cel (že pod nim rana skoro zacelie); iskra — krisa; ratolesť — letorasť; povraz — provaz; povrieslo — provieslo; kriepopa — priekopa; hnovo — hovno a t. ď. Zo slova vrahna, s vynechaním hlásky h povstalo vrana. (XIX: 18).





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.