SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Úsčep 30. Brehy a vŕšky

Podobne viac menej bezpečnosti poskytovaly človeku vtedy aj vyššie skaly, alebo plešivé vŕšky brehov, — lebo tu ľútym zverom nemohol byť nezpodievane napadnutý; zďaleka zazrel on hroziaco mu nebezpečie, a mohol sa, na brehu, ako tak pripraviť ku svojej obrane (XIX 6, breh, bralo, brdo a j.) odtial i včasná a preto prastará úcta brehov a skál, ktorá udržala sa až do samého konca Slavénského pohanstva. „Tamo k vrchu dat pokrm bohovom, i tamo bohôm spasam dat mnoztvie obetí,“ volá Slavoj. A Vojmír „na vrše skaly“, ktorá vynikala z prostred dúbravy, zanietil obeť svojim bohom spasam. Ba ešte i Kosmas pripomína o našom lude: „ille montibus sive collibus libat.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama