ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prirodzené je tuším, že národ, ktorý s takýmto zdarom rozviňoval sa na poli rukodelstva, ktorý žil v tak prajných pomeroch, aké boly na pobrežiach Chvalinského mora, a ktorý tak vznešenými vlastnosťami ducha nadaný bol, aké z neobyčajne krásneho a spravného ústroju jeho reči prebreskujú; nemohol zaostať ani vo svojom mravňom rozvitku, a zavčasu prijať musel isté, celou Hvalskou čeľaďou povšechne uznané pravidlá k rozdelovaniu mravnieho dobra a zla, nimiž ustálil v národe pochop čtnosti a hriechu.

Čtnosť, skrátený výraz slova čestnosť čili čistotnosť, pošiel od belbožského koreňa ksy (v gräčtine kosmos = poriadok^[30] a ozdoba^[31]), z nehož odvetvuje sa i čistý, Čech, česať a t. ď.; nasledovne pod čtnosťou predstavovala si Hvalská čeľaď hlavne čistotu duševnieho človeka. V čom ale vtedy táto čistota duše záležala, dá sa viac menej len negativne určiť, a síce z pochopu o protive čtnosti t. j. z pochopu hriechu.

Slovo hriech pochodí od pňa horeť (IX: 26; odtiaľ i gora = peklo, tak ako peccatum od piecť, pak hrúza, horký, horší a j.).

Hory t. j. vrchy lesami pokryté, boly vtedy peklom človeka (viď úsčep 34), lebo v ních zdržovaly sa nesmierné množstvá lútych, divých, dravých a lstivých zverov, ktoré ohrožovaly život, zdravie i majetok človeka.^[32] Nasledovne za hriech najsamprv považovať musel človek tú dravosť, lesť, vzdor a sebectvo zverov, a tak tým viac považoval za hriech tieže zvieracie vlastnosti u rozumného, k obrazu Odina stvoreného človeka; alebo inými slovy: človek-zver bol mu hriešnym.

Keď teda besná divosť, dravosť, desná surová sila, vzdor, nevďak, nevera, zášť, sebectvo a závisť boly mu hriechom, celky prirodzené je, že mu ušlechtilá tichosť, láska k Bohu, rodičom a priateľom, vďačnosť, vernosť, pohostinstvo, pokora, obetivosť, šetrenie cudzieho majetku, uprimnosť a otvorenosť vo slovách i skutkoch, musely byť čnosťou.