Slovenské bájeslovie
Autor: Viliam Pauliny-Tóth
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková
Z posledních úsčepov samo sebou vysvitá, že Hvalská čeľaď už na pobrežiach Chvalinského mora bola v stave zaopatriť si o veľa záživnejšiu potravu k výžive, nežli prvotný človek, jehož spôsob žitia načrtil som v úsčepoch 27 — 33. Tu nebol on už odkázaný len na korienky, červíčky, žalude, bobulky, semiačka a podobné málo záživné veci, lebo na pobreží Chvalinského mora mal on hojnosť musiel, rýb, rakov a t. ď.; u výbehov velikých hôr pri mori ale istotne bola i hojnosť lesných a vodných vtákov, jichžto hniezda vyberal; pak bolo na dostač malých i väčších zverov, ktorých keď kyjom abo kameňom dosiahnuť nevládal, vierepodobne vykädil v diere vatrou, abo vytopil vodou. (Jazvec, jež, sysel a j.)
No bol už i vtedy ešte jeden druh potravy, ktorú — bez toho žeby sa behom sto a stotisícich rokov i len najmenšie zošľachtila bola — i terajší spaskrtný svet za zvláštnu lakôtku považuje; a to je mäd, ktorý drievný človek divým včelám dychtive odberal, neznajúc nad jeho pôžitok nič lepšieho a sladšieho na svete.
Celky prirodzené je teda, že s takýmto šlechtením ľudských príbytkov, odevu a potravy, pomaly šlechtiť sa muselo nielen telo, ale i myseľ človeka, a zdarnejšie rozvíjať sa počaly i jeho duševné schopnosti; o čom medzitym dolu nižšie ešte obšírnejšie prehovorím.
O autorovi
Viliam Pauliny-Tóth
básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia.
