Zlatý fond > Diela > Slovenské bájeslovie


E-mail (povinné):

Viliam Pauliny-Tóth:
Slovenské bájeslovie

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 13 čitateľov


 

Úsčep 50. Prvé búdy, plte, koliby

Z tychto okolností zavierať možno, že riečišťom Oxusa z Indie príchodzej čeľadi Hvalov, veľmi vítaným byť muselo menovite južnie pobrežie Chvalinského mora, kde i zima dosť levná panovávala, i rozličné predmety k výžive človeka v hojnosti k dostaniu boly; krom toho ale stály tu, na juhu mora, velikánske hory, jíchžto dupny a jaskyne poskytovaly rodine človeka bezpečné úkryty pred divou zverou.

Severnie vetry doháňaly k južním brehom mora, rozličnej velikosti a podoby kláty, brvná, kôle, rasochy, ktoré vierepodobne dosť zavčasu upotrebil človek i ku staväniu, pravda, nadmier primitivnych úkrytov čili búdok a chyžiek, a síce — cieľom pohodlnejšieho prevodzovania rybačky, nie v horách, lež neďaleko pobrežia mora, ktoré — aby jich pre svoju rodinu bezpečnejšími urobil — istotne už vtedy ohradzoval plotmi z prútia pletenými.

A tu máme už nástin prvého ľudského príbytku, čo stálého bydlišťa rodiny. Že v tomto ohľade, a menovite pri nadobývaní si ku takejto búde potrebných kôlov, čili palíc (Pfahl, XVI: 20) vážný zástoj pripadal k doplavu dreva, ľahko pochopíme, keď uvážime

1. nesmierné ťažkosti pri kácaní stromov, ktoré dialo sa vtedy jedine ohňom; ľudia totiž dotiaľ opaľovali peň stromu, dokym sa on svojou vlastňou ťarchou nezrútil na zem. Potom ale ten istý proces prepaľovania viacej ráz opätovaný byť musel, jestli človek to brvno rozdelené mať chcel na viacej kusov. Keď na pr. brvno a x

a----------b----------c---------d----------x

podelené chcel mať na kusy ab, bc, cd a dx: na punktoch b, c, d založiť musel vatry, ktoré brvno na 4 kusy prepálily.

2. Hrozné námahy a často neodolatelné ťažkosti pri prenášaní dreva na isté miesto; kdežto po vode ľahkým spôsobom dodal akékoľvek veliké brvno z jednoho miesta na druhé, a teprv na tom pobreží, kde stavať chcel búdu, prepaľoval ho na viacej kusov.

3. Ba pri tejto práci istotne dosť skoro prisť musel i na myšlienku sviazania húžvami viacej kusov dreva, a tak mal už hotovú plť.

4. Ano, časom presvedčiac sa, že pred dravými zvermi lesov viacej bezpečnosti poskytuje príbytok na vode nežli na suchu vystavený, nepochybne už vtedy — na príhodných k tomu melčinách Chvalinského mora — staväť počal vodnie koli-by (byt na kôloch, Pfahlbaut) čili koli-chyže, ktoré mu menovite pri prevodzovaní rybačky veľmi vhodnými boly. Preto ešte i historická doba na veľmi mnohých miestach spomína ichtiofagov čili rybojedov t. j. vlastne kolibníkov a kolchyžníkov, ktorí more — pre jeho početné dobrodenia vzťahom na človeka — práve tak ctili ako slnce, považovavše svetlo a teplo za otca, vlahu za matku (XXI: 21) prírody.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.