Slovenské bájeslovie

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 23 čitateľov.

Autor: Viliam Pauliny-Tóth

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Jaroslav Geňo, Jana Jamrišková, Viera Marková


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Úsčep 77. Symbol Tura: túr

Tur bol v tejto dobe bájeslovia hlavne pánom zeme, a jako jej nian čili nietiteľ menoval sa — ako už spomenuto i Nur-om; no dajedny plemená Hvalskej čeľade predstavovali si ho pozdejšie ako ženskú, pod menami Terra, Erta, Gäa (zem; XVII: 3), Núra, Pan-dora (vše-darkyňa), Pan-méteira (vše-mať), De-méteira (boho-mať) a j.

Vzťahom na ohromnú velikosť zeme, jej plodivú a vše-tvorivú silu, a jej čiernú barvu: symbolom Tura, čo boha zeme, bol čierný túr (Taurus), ktorý, čo jeho milý a jemu posvätný zver, ešte i potom velikej úcty požíval, keď Tur — v druhej dobe nášho bájeslovia, už celky prejal bol od otca Hela panstvo nad slncom, tak že v tejto druhej dobe stal sa túr i symbolom slnca.

Jak velikej úcty požíval boh Tur u potomných Slavénskych potomkov Hvalskej čeľade, vysvitá z názvov veľmi mnohých Slavénskych miest, ktoré jim dľa mena Tura pridané boly (na pr. na Slovensku Turihrad: Zniev; Turovo: Štubňa; Turentýn: Trenčín; Turá, Turany a t. ď.) a v ktorých mestách nepochybne výhlasné sochy tohto mohutného boha stáť musely; veľký počeť týchto, dľa ctenia boha Túra po Slavénskych krajinách pomenovaných miest, dokazuje ale krom toho ešte i to, že tieže kraje skrze našich Slavénskych predkov v časoch hlavnieho kvetu Turovej úcty, nasledovne teda ešte na počiatku druhej doby nášho bájeslovia, čili viacej tisíc rokami pred Kristom, opanované byť museli.