ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Z povedaného teraz už samo sebou vysvitá, že mýľne súdi, kto tvrdí, že si tento lebo onen koreň slova Nemci od Gräkov, Slávi od Indov, Rímani od Keltov a t. ď. požičali a prisvojili; lebo isté je, že také korene slov, ktoré sú 3-4 dcéram Hvalskej prareči spoločnými, nie sú požičaným a odcudzeným, ale spravodlive sdedeným vlastníctvom každej jednotlivej dcéroreči, na pr. vinum, Wein, víno; sedere, sitzen, sedeť; stare, stehen, stáť a t. ď.

Ovšem ale môžu byť

1. na základe koreňov, dajednymi dcérami Hvalskej prareči, od autochtonov požičaných osnované slová, ktoré ale isolovane stojac vo spolku Hvalských dcérorečí, istotne krikľavo prezradzujú svoju nepatričnosť do sústavy koreňov týchže jazykov. Početnejšie príklady osvojovania si autochtonských koreňov naisť možno v semitických rečach, ba tu i tu i v keltčine a latinčine. — A

2. môžu byť, krom toho, súsedským spôsobom požičané i dajedny, na základe spoločných koreňov, tou abo inou dcérorečou utvorené slová, podľa toho, ktoré plemeno Hvalskej čeľade skoršie prišlo ku známosti týmto novým slovom označeného predmetu. Na. pr. koreň py bol spoločným od Hvalskej matky sdedeným koreňom Germanov i Slavénov; z neho pošlé spiež avšak utvorené je dľa nemeckého Speise; — alebo naopak, koreň tri (svetlo) bol tiež takýmto spoločným koreňom (odtial Thor a Túr, boh slnca), z nehož pošlo naše turvlietať čili trblietať (vlittern), Latinské s-terla (stella), Nemecké s-trahl, s-tern a j. a predsa z neho Slavénmi utvorený výraz s-triebro (teraz sriebro) od nás požičali si Nemci vo slove Silber, bezpochyby preto, že Nemci striebro poznať naučili sa od Slavénov; — podobne z koreňa ky (kuť, kovať) povstaly kov, cuprom, Kupfer a t. ď.

Pozoruhodný je ešte i ten zjav pri hľadaní toho lebo onoho koreňa u všetkych dcier Hvalskej prareči, že málo jest príkladov toho, žeby sa hľadaný koreň skutočne takmer u všetkych dcérorečí nenašiel, trebars i nie voždy v prísne lexikálnom význame slova, ale istotne aspoň v jemu príbuznom. Tak na pr. iné je slepý a iné schlafen a koreň to predsa jeden; iné je Slovenské niaňa (drievné onia = mať, nian = otec), iné Latinské anus a anucilla (ancilla) a iné Nemecké Ahn-frau: a koreň to predsa ten istý. Podobný pomer pozorovať možno vo slovách Vit a piter (pater); liegen a lectum; bitten a pýtať; fragen a prosiť; dormire, driemať a träumen a j. (Naše snívať pochodí od mneť, domnievať sa, so-mievať; nasledovne sen je zkrátené zo slova so-mnenie, somn, semn. Naproti tomu, čo zdá sa byť mnením, ale nieje mnenie, lež je skutočný v mysli utkvetý obraz dačoho, to sluje pamneťou čili pamäťou).