Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov


 

10. Pavlovi Dobšinskému (25. XII. 1853)

Sv. Martin v deň Nar. K. 853[139]

Brat Palo! Ľutujem Ťa ak si ma čakal s rytmou[140] a ak Ti jablko so zapnutým grajciarom len tak nemilo Bohu pohnije. Pritom si ale o mne nemáš mysleť, ako žeby som aždaj preto nebol prišiel, že rytmu neznám, aj nie — to veru nie, lebo Ti ju aj teraz môžem povedať ale hop! — za darme čak! — to som Ti ja predca nie blázon. Keby si ako bol poslal tie syrce, tak ešte, ešte, ale takto — hoj! to nie — mhm, hneď! — Nuž ale vieš prečo som neprišiel? no há, no! keď si taký múdry! Preto vieš, že prídem dakedy keď zo snehu vykopnieme. — Teraz Ti veru zle na tej ľadovici, na každej štátii keby zapúšťal človek a klincov hiba 6 za groš — no potom choď kde vieš, hriešna duša. Keď by to tak bolo ako dakedy za nebohieho Šillera[141] hej! ale Ti teraz už pegazov nepredávajú. Dosť som sa naobzeral voňahdy po martinskom jarmočku, ale nedaj Bože! — No ale medzitým si nemysli, že ja ako burger martinský si chcem do svojho hniezda azdaj — oj nie, s tým Ti nechem to povedať ešte, ako žeby už v Turcu nebolo poriadneho hoveda, oj nie. Bože uchovaj! ale Ťa s tým chcem len o tom presvedčiť matematične, že sa už o pár dní bude 854-tý rok písať a nie 52-hý qu. f. d.[142] Apropos rok 54-tý bude vera pamätný, lebo pán Osud mi hovoria, že je vera na svete nič nie večnieho a že mi veru tógu burgera martinskieho, bez všetkieho ublíženia síce, ráča dolu zobliecť a mňa ako dáky tŕň len tak cez plot z tej rájskej záhrady vyhodia až ta do Rakova,[143] čo Uhria dakedy Nagy Rákóvom volávali — no ale však sa zato aj tam prímem — a pán Osud si ale majú, že vera si dakedy ešte môžu aj kožuštek na mne ponahávať.

Vera, vera! jich Milosť zle politizujú. Následkom teda tohto milostivieho pánovho, principálovho a mojho uzavretia, ráč pripojiť ešte na dosavádnu adressu aj ten titul: „de Nagy Rákó“, vieš, no teda! — No ale že by si nepovedal, že veľa rečí, málo vecí, teda Ti už len tak laconične poviem všetky noviny. 1-mo[144] sú aj tu sviatky; ja som nešiel do kostola. 2-do na zitrá tiež bude; a tiež nepôjdem. 3-tio p. principál[145] a p. Notáriuš[146] sa ženia, ale sa neoženia; ja sa nežením, ale sa ožením. 4-to vagy is.[147] 5-to Pána Horvata[148] chceli z fary vypsíkať — a zostane; mňa nechcú z Martina vypsíkať a nezostanem. 6-te Pred dakelkýma mesací sa Meličko[149] mladý odobral na druhý svet, a hrozne plakali za ním; ja sa tiež odberem na druhý svet, a nikto nezaplače za mnou — ba! — — no ale — — ťažko. 7-mo Vonehdy mi krajčír hodnô konto poslal a poslal som mu ho naspäť; ja som pánu S. Chalupkovi moje chatrnie scripta dal,[150] a neposiela ich naspäť. 8-vo Dajedni rodičovia málo chcú a veľa majú; ja veľa chcem, a málo mám. 9-no Pán Notáriuš by Ti chceli písať ale piera všetky upotrebil na Icarusovskie krídla, teraz sa mu síce začínajú topiť, neznám teda, keď sa mu zosypú dohromady či ich zase prozaicky nebude hrýzť za suchým stolíčkom kancelárskym — a potom možno že aj Tebe o krátky čas dáky decrét napíše. No ale jazyk za zuby! hej! 10. Ľudia vídali kométu, a neveria na súdny deň; ja som nevidel, a verím. 11. Ja Ti pri dievčatách cítim ľad na sebe; či Ty necítiš vtedy seba na ľade? Apropos 12-ho Martinskie dievky Ťa dajú pozdravovať bez konca; ja vás tiež pozdravujem, ale s koncom.

Amen.

Tvoj J. Botto



[139] — Dve strany, 8°.

[140] Vianočný veršový vinš.

[141] Johan Ch. Friedrich Schiller (1759 — 1805); Bottova narážka na „básnického pegasa“.

[142] V roku 1853 prišiel Botto na zememeračskú prácu do Turca.

[143] Rakovo je obec v Turci južne od Príboviec; nie je síce ďaleko od Martina, ale predsa je — ako píše v liste Botto — mimo „tej rájskej záhrady“ v okolí Martina.

[144] Botto zapísal všetky skratky čísloviek 1 — 12 s latinskými koncovkami: primo, secundo, tertio… atď.

[145] František Filo

[146] Samo Šípka bol v tom čase martinským notárom.

[147] to isté (maď.)

[148] Jozef Horváth — martinský ev. farár

[149] syn martinského učiteľa Michala Meličku

[150] Nepodarilo sa zistiť, aké básne dal Botto Samovi Chalupkovi, ani aký bol ďalší osud ich rukopisov.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.