SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

47. Pavlovi Dobšinskému (22. IV. 1862)

V tej istej Štiavnici v utorok[583]

pred stredou — predchádzajúcou čtvrtok (Zelený) roku bežiaceho (862) — z ktorej si Ty ubehol a mňa predišiel.[584]

Bratu Paule!

Poneváč som si dal zakúriť na novo v tejto babskej zime: a ako pri peci príde človek na všelijaké dobré veci:[585] tak i ja v tomto páde postavený byvši, som sa Ti oddal písať.

Len veru som si vám ja bol umínil nie len písobne, ale skutočne Vás prísť obliať na tú Veľkú noc; hja, ale Ti mi okolnosti v tom nohu podložili a som zostal na ľade. Nič to, reku, pomyslím si, šak keď aj Veľká noc už viac nebude, bude zato raz Veľký deň (tiež červenotlačený v mojom financiálnom kalendáre); prídem teda aspoň za dňa k Vám, kde Vás lepšie budem môcť videť — či ste dvaja, či traja, alebo až — — — no, ale to potom skúsime. — Tak Bratku teda vytri z tých P. B. V.[586] či Sokola[587] ten 1-vý máj a napíš padesáť; lebo vidíš len vtedy asi bude diametrálny rok tej mojej dlžôbky a nasledovne len na ten čas ju budem môcť vrátiť, či vlastne doniesť. Nediv sa, že Ti kážem vytreť, teraz sa to furt vytiera v celom ľudskom, tak v civilisovanom ako z čiastky i nie civilisovanom živote a svete. Veď veru aj nám tak vytrela sl. stôl[588] na 24-tý Veterník (vulgo April) ustanovenú lehotu authentikári[589] — s tým síce sl. komora[590] už mi tiež bola plány moje pre — a vytrela, ale prvší Máj by bol mohol bývať v tomto ohľade predsa prvším Májom — takto ale ho bude nádobno aspon na 1-vý Jún podať. Druhý, vlastne prvý, príklad toho vytierania som ešte vo Februári skúsil, kde mi sl. kom. tiež vytrela v mojej žiadosti o 600 zl.-vej anticipátii[591] tú šestinku a spravila z nej štvorku: že však aj na štvorky[592] po pansky dosť zájdem do tej Authenticatii. Ja reku, dobre — ale nebars, lebo mi takto predca hlavná dlžoba bude na hlave sedeť. Ináče — čo sa vlečie, neutečie. A dobre je aspoň to. reku, že som sa sám seba nemusel do sporitelni už dať zastaviť. — Z týchto pár ťahov máš znázornenie môjho obrazu, netreba sa mi dať sfotografovať, či zosvetlopísať, či zosvetlopisniť, či zosvetlozorčiť, či — — — atd.[593] Keby si bol dukát vystavil za odmenu — bol by som Ti ešte pár tuctov povedal, ale zadarme — dosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale Ty? čo, ako si Ťa mám znázorniť? či sediaceho na mrkaní po boku drahej polovičky, načúvajúc v blahom zadumení — ako tráva rastie? — Či s dlhou fajkou pri dojení strakavej kravičky, dívajúceho sa jej — pod chvost — rozjímajúc o údolí stínu; či že na dvore vyskakujúceho psíka prstom okolo sem-tam vábiac, rozjímať o točbe tohto sveta; alebo si Ťa mám predstaviť nakloneného s vážnou, dvojíctiotcovskej hodnou, tvárou nad usmievajúcim sa dielom Tvojím a snívať o nesmrtedlnosti. Nediv sa, Bratku, až som ťa asnáď nie dosť určite škitzíroval,[594] — ja si Ťa inačej neviem predstaviť v tom familiárnom živote t. j. vlastne ten familiarny život okolo Teba. — Ozaj ako by si asi v tom Ratkovskom divadle bol vyzeral — v tom by si sa mi mohol ešte znázorniť; ako si tam nevyzeral to si, zdá sa mi, už nastínil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale akosi je už pritma. Pozrem oblokom, ale ten čas sa akosi nesviatoční; tak je zatiahnutô, že sa tým, čo sa tam na nás zhora dívajú hlava nezakrúti, bo nevidia pod sebou žiadnu prepasť, lenže pravda ani nič nového v tejto Kyselici[595] nevidia, tak ako Tvoj švagor[596] na sviatky z Vašej Mezopotamii[597] nič neuzre. Ej ba! horkýže! aspon by jedno novô mohli videť v tomto kyslom údolí. A síce — ale Vám to ani nepotrebujem písať, však to už bude v Písme. Vyhľadajte si Genesis[598] a tam už neznám kerú kapitolu — hja, ale je nič — to tam predca nenájdete. Vezmite si teda hneď aj ceruzku a poznačte tam odrazu k dvojúdovmu pokolenú Izákovmu[599] ešte jednoho syna, ktorému meno ešte ani sám H-k[600] nevie. Tak sa odrazu aj noviny dozviete, aj ponapravíte Genesis.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Medzitým sviatky sa blíža a ja, ak sa môj lístok zakončiť neponáhľam, tak ho sotvy na sviatky dostanete. Teda zakončujem ho s pozdravovaním súzvučiacim od Lutrie až po Dolnú bránu[601] a s vinšovaním všetkého dobrého bez konca kraja. Tak sa teda dobre mávajte! A zožibričite aj pre mňa ešte z tých pampuškov. Amen.

Zostávam tu, kde predtým, Váš nehodný kmotor J Botto



[583] — Štyri strany, 8°.

[584] Presný dátum 22. 4. 1862 sme určili podľa dobového kalendára.

[585] Bottovi mimovoľne prešiel výraz do rýmu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[586] Peštbudínske vedomosti.

[587] Mesačník Sokol už vtedy vydával v Skalici V. Pauliny-Tóth.

[588] Slávna stolica

[589] hodnovernosť, pravosť (lat.); Botto musel meračské práce obhajovať pred ustanovenou komisiou, ktorá ich schvaľovala

[590] Slávna komora

[591] preddavok (lat.); výraz pri Bottových meračských prácach

[592] T. j. na štvorzáprahu; Bottov „smiech cez slzy“.

[593] Bottov výsmech dobových tendencií neologizmov (najmä z mesianistickej dielne).

[594] načrtol (nem.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[595] v Štiavnici

[596] Dobšinského švagrom bol Gustáv Schmidt, narodený roku 1841 v Hodruši, profesor revúckeho gymnázia, neskôr učiteľ v Ratkovej a na Starej Turej, ktorý od roku 1902 žil v Rusku. Pavol Hečko (1825 — 1895), ev. farár v Hodruši, si neskôr vzal za ženu sestru prvej Dobšinského manželky Paulíny Mínu Schmidtovú — teda aj on mu bol švagrom. Zachoval sa list Pavla Hečku Dobšinskému z 13. 4. 1862, v ktorom mu popri informáciách o práci na štúdii Život a účinkovanie Ľudovíta Štúra (vraj J. M. Hurban mu odmietol poskytnúť dokumenty) píše aj o Bottovi: „Od toho času, čo si Štiavnicu opustil, zriedka ta chodím; Janko Botto bol iba raz u mňa, a tak ani mňa to hrube k nemu neťahá; Hrenčíka som dva razy navštívil, raz aj uňho nocoval, zdá sa byť verným rodu, lenže ako vieš je pribojazlivý a k tomu v Štiavnici nateraz nič pre národ konať nemôže.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[597] zem medzi riekami; pôvodne v Iraku medzi Eufratom a Tigrisom; Botto má na mysli Dobšinského pôsobisko medzi „Rimavou a Šajavou“ (Slaná)

[598] zrod (lat.); tak sa v latinskom preklade nazýva úvodná časť biblie — I. kniha Mojžišova

[599] Dvojzmysel z mena — podľa Genesis syn Abraháma; reálne však ich spoločný známy Ľudovít Izák, učiteľ v Banskej Štiavnici.

[600] Karol Hrenčík (1822 — 1907) — ev. farár v Banskej Štiavnici

[601] Miestne názvy v Štiavnici; zábavný podnik tam — Na tomto mieste komentárov treba uviesť, že koncom júna 1862 „dipl. inžinier Ján Botto“ podpisuje za „Veľký Hont“ spolu so štiavnickým mešťanom Jánom Adamovským, hodrušským farárom Pavlom Hečkom a učiteľom Karolom Ruppeldtom, ako aj so zástupcami Pukanca, Baďana, Bohuníc a Dekýša pozdravný list Štefanovi Moysesovi (jeho vlastnoručná prezentácia 1. 7. 1882). Ale podľa textu (Pozdravné listy Štefanovi Moysesovi v rokoch 1861 — 1863, MS, Martin 1947, s. 103 — 105) Botto zrejme list nekoncipoval, len ho spolu s inými podpísal, preto text listu nemožno zaradiť do edície Bottových listov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama