Listy Jána Bottu

V tej istej Štiavnici v utorok^[583]

pred stredou — predchádzajúcou čtvrtok (Zelený) roku bežiaceho (862) — z ktorej si Ty ubehol a mňa predišiel.^[584]

Bratu Paule!

Poneváč som si dal zakúriť na novo v tejto babskej zime: a ako pri peci príde človek na všelijaké dobré veci:^[585] tak i ja v tomto páde postavený byvši, som sa Ti oddal písať.

Len veru som si vám ja bol umínil nie len písobne, ale skutočne Vás prísť obliať na tú Veľkú noc; hja, ale Ti mi okolnosti v tom nohu podložili a som zostal na ľade. Nič to, reku, pomyslím si, šak keď aj Veľká noc už viac nebude, bude zato raz Veľký deň (tiež červenotlačený v mojom financiálnom kalendáre); prídem teda aspoň za dňa k Vám, kde Vás lepšie budem môcť videť — či ste dvaja, či traja, alebo až — — — no, ale to potom skúsime. — Tak Bratku teda vytri z tých P. B. V.^[586] či Sokola^[587] ten 1-vý máj a napíš padesáť; lebo vidíš len vtedy asi bude diametrálny rok tej mojej dlžôbky a nasledovne len na ten čas ju budem môcť vrátiť, či vlastne doniesť. Nediv sa, že Ti kážem vytreť, teraz sa to furt vytiera v celom ľudskom, tak v civilisovanom ako z čiastky i nie civilisovanom živote a svete. Veď veru aj nám tak vytrela sl. stôl^[588] na 24-tý Veterník (vulgo April) ustanovenú lehotu authentikári^[589] — s tým síce sl. komora^[590] už mi tiež bola plány moje pre — a vytrela, ale prvší Máj by bol mohol bývať v tomto ohľade predsa prvším Májom — takto ale ho bude nádobno aspon na 1-vý Jún podať. Druhý, vlastne prvý, príklad toho vytierania som ešte vo Februári skúsil, kde mi sl. kom. tiež vytrela v mojej žiadosti o 600 zl.-vej anticipátii^[591] tú šestinku a spravila z nej štvorku: že však aj na štvorky^[592] po pansky dosť zájdem do tej Authenticatii. Ja reku, dobre — ale nebars, lebo mi takto predca hlavná dlžoba bude na hlave sedeť. Ináče — čo sa vlečie, neutečie. A dobre je aspoň to. reku, že som sa sám seba nemusel do sporitelni už dať zastaviť. — Z týchto pár ťahov máš znázornenie môjho obrazu, netreba sa mi dať sfotografovať, či zosvetlopísať, či zosvetlopisniť, či zosvetlozorčiť, či — — — atd.^[593] Keby si bol dukát vystavil za odmenu — bol by som Ti ešte pár tuctov povedal, ale zadarme — dosť.

Ale Ty? čo, ako si Ťa mám znázorniť? či sediaceho na mrkaní po boku drahej polovičky, načúvajúc v blahom zadumení — ako tráva rastie? — Či s dlhou fajkou pri dojení strakavej kravičky, dívajúceho sa jej — pod chvost — rozjímajúc o údolí stínu; či že na dvore vyskakujúceho psíka prstom okolo sem-tam vábiac, rozjímať o točbe tohto sveta; alebo si Ťa mám predstaviť nakloneného s vážnou, dvojíctiotcovskej hodnou, tvárou nad usmievajúcim sa dielom Tvojím a snívať o nesmrtedlnosti. Nediv sa, Bratku, až som ťa asnáď nie dosť určite škitzíroval,^[594] — ja si Ťa inačej neviem predstaviť v tom familiárnom živote t. j. vlastne ten familiarny život okolo Teba. — Ozaj ako by si asi v tom Ratkovskom divadle bol vyzeral — v tom by si sa mi mohol ešte znázorniť; ako si tam nevyzeral to si, zdá sa mi, už nastínil.

Ale akosi je už pritma. Pozrem oblokom, ale ten čas sa akosi nesviatoční; tak je zatiahnutô, že sa tým, čo sa tam na nás zhora dívajú hlava nezakrúti, bo nevidia pod sebou žiadnu prepasť, lenže pravda ani nič nového v tejto Kyselici^[595] nevidia, tak ako Tvoj švagor^[596] na sviatky z Vašej Mezopotamii^[597] nič neuzre. Ej ba! horkýže! aspon by jedno novô mohli videť v tomto kyslom údolí. A síce — ale Vám to ani nepotrebujem písať, však to už bude v Písme. Vyhľadajte si Genesis^[598] a tam už neznám kerú kapitolu — hja, ale je nič — to tam predca nenájdete. Vezmite si teda hneď aj ceruzku a poznačte tam odrazu k dvojúdovmu pokolenú Izákovmu^[599] ešte jednoho syna, ktorému meno ešte ani sám H-k^[600] nevie. Tak sa odrazu aj noviny dozviete, aj ponapravíte Genesis.

Medzitým sviatky sa blíža a ja, ak sa môj lístok zakončiť neponáhľam, tak ho sotvy na sviatky dostanete. Teda zakončujem ho s pozdravovaním súzvučiacim od Lutrie až po Dolnú bránu^[601] a s vinšovaním všetkého dobrého bez konca kraja. Tak sa teda dobre mávajte! A zožibričite aj pre mňa ešte z tých pampuškov. Amen.

Zostávam tu, kde predtým, Váš nehodný kmotor J Botto