Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov


 

47. Pavlovi Dobšinskému (22. IV. 1862)

V tej istej Štiavnici v utorok[583]

pred stredou — predchádzajúcou čtvrtok (Zelený) roku bežiaceho (862) — z ktorej si Ty ubehol a mňa predišiel.[584]

Bratu Paule!

Poneváč som si dal zakúriť na novo v tejto babskej zime: a ako pri peci príde človek na všelijaké dobré veci:[585] tak i ja v tomto páde postavený byvši, som sa Ti oddal písať.

Len veru som si vám ja bol umínil nie len písobne, ale skutočne Vás prísť obliať na tú Veľkú noc; hja, ale Ti mi okolnosti v tom nohu podložili a som zostal na ľade. Nič to, reku, pomyslím si, šak keď aj Veľká noc už viac nebude, bude zato raz Veľký deň (tiež červenotlačený v mojom financiálnom kalendáre); prídem teda aspoň za dňa k Vám, kde Vás lepšie budem môcť videť — či ste dvaja, či traja, alebo až — — — no, ale to potom skúsime. — Tak Bratku teda vytri z tých P. B. V.[586] či Sokola[587] ten 1-vý máj a napíš padesáť; lebo vidíš len vtedy asi bude diametrálny rok tej mojej dlžôbky a nasledovne len na ten čas ju budem môcť vrátiť, či vlastne doniesť. Nediv sa, že Ti kážem vytreť, teraz sa to furt vytiera v celom ľudskom, tak v civilisovanom ako z čiastky i nie civilisovanom živote a svete. Veď veru aj nám tak vytrela sl. stôl[588] na 24-tý Veterník (vulgo April) ustanovenú lehotu authentikári[589] — s tým síce sl. komora[590] už mi tiež bola plány moje pre — a vytrela, ale prvší Máj by bol mohol bývať v tomto ohľade predsa prvším Májom — takto ale ho bude nádobno aspon na 1-vý Jún podať. Druhý, vlastne prvý, príklad toho vytierania som ešte vo Februári skúsil, kde mi sl. kom. tiež vytrela v mojej žiadosti o 600 zl.-vej anticipátii[591] tú šestinku a spravila z nej štvorku: že však aj na štvorky[592] po pansky dosť zájdem do tej Authenticatii. Ja reku, dobre — ale nebars, lebo mi takto predca hlavná dlžoba bude na hlave sedeť. Ináče — čo sa vlečie, neutečie. A dobre je aspoň to. reku, že som sa sám seba nemusel do sporitelni už dať zastaviť. — Z týchto pár ťahov máš znázornenie môjho obrazu, netreba sa mi dať sfotografovať, či zosvetlopísať, či zosvetlopisniť, či zosvetlozorčiť, či — — — atd.[593] Keby si bol dukát vystavil za odmenu — bol by som Ti ešte pár tuctov povedal, ale zadarme — dosť.

Ale Ty? čo, ako si Ťa mám znázorniť? či sediaceho na mrkaní po boku drahej polovičky, načúvajúc v blahom zadumení — ako tráva rastie? — Či s dlhou fajkou pri dojení strakavej kravičky, dívajúceho sa jej — pod chvost — rozjímajúc o údolí stínu; či že na dvore vyskakujúceho psíka prstom okolo sem-tam vábiac, rozjímať o točbe tohto sveta; alebo si Ťa mám predstaviť nakloneného s vážnou, dvojíctiotcovskej hodnou, tvárou nad usmievajúcim sa dielom Tvojím a snívať o nesmrtedlnosti. Nediv sa, Bratku, až som ťa asnáď nie dosť určite škitzíroval,[594] — ja si Ťa inačej neviem predstaviť v tom familiárnom živote t. j. vlastne ten familiarny život okolo Teba. — Ozaj ako by si asi v tom Ratkovskom divadle bol vyzeral — v tom by si sa mi mohol ešte znázorniť; ako si tam nevyzeral to si, zdá sa mi, už nastínil.

Ale akosi je už pritma. Pozrem oblokom, ale ten čas sa akosi nesviatoční; tak je zatiahnutô, že sa tým, čo sa tam na nás zhora dívajú hlava nezakrúti, bo nevidia pod sebou žiadnu prepasť, lenže pravda ani nič nového v tejto Kyselici[595] nevidia, tak ako Tvoj švagor[596] na sviatky z Vašej Mezopotamii[597] nič neuzre. Ej ba! horkýže! aspon by jedno novô mohli videť v tomto kyslom údolí. A síce — ale Vám to ani nepotrebujem písať, však to už bude v Písme. Vyhľadajte si Genesis[598] a tam už neznám kerú kapitolu — hja, ale je nič — to tam predca nenájdete. Vezmite si teda hneď aj ceruzku a poznačte tam odrazu k dvojúdovmu pokolenú Izákovmu[599] ešte jednoho syna, ktorému meno ešte ani sám H-k[600] nevie. Tak sa odrazu aj noviny dozviete, aj ponapravíte Genesis.

Medzitým sviatky sa blíža a ja, ak sa môj lístok zakončiť neponáhľam, tak ho sotvy na sviatky dostanete. Teda zakončujem ho s pozdravovaním súzvučiacim od Lutrie až po Dolnú bránu[601] a s vinšovaním všetkého dobrého bez konca kraja. Tak sa teda dobre mávajte! A zožibričite aj pre mňa ešte z tých pampuškov. Amen.

Zostávam tu, kde predtým, Váš nehodný kmotor J Botto



[583] — Štyri strany, 8°.

[584] Presný dátum 22. 4. 1862 sme určili podľa dobového kalendára.

[585] Bottovi mimovoľne prešiel výraz do rýmu.

[586] Peštbudínske vedomosti.

[587] Mesačník Sokol už vtedy vydával v Skalici V. Pauliny-Tóth.

[588] Slávna stolica

[589] hodnovernosť, pravosť (lat.); Botto musel meračské práce obhajovať pred ustanovenou komisiou, ktorá ich schvaľovala

[590] Slávna komora

[591] preddavok (lat.); výraz pri Bottových meračských prácach

[592] T. j. na štvorzáprahu; Bottov „smiech cez slzy“.

[593] Bottov výsmech dobových tendencií neologizmov (najmä z mesianistickej dielne).

[594] načrtol (nem.)

[595] v Štiavnici

[596] Dobšinského švagrom bol Gustáv Schmidt, narodený roku 1841 v Hodruši, profesor revúckeho gymnázia, neskôr učiteľ v Ratkovej a na Starej Turej, ktorý od roku 1902 žil v Rusku. Pavol Hečko (1825 — 1895), ev. farár v Hodruši, si neskôr vzal za ženu sestru prvej Dobšinského manželky Paulíny Mínu Schmidtovú — teda aj on mu bol švagrom. Zachoval sa list Pavla Hečku Dobšinskému z 13. 4. 1862, v ktorom mu popri informáciách o práci na štúdii Život a účinkovanie Ľudovíta Štúra (vraj J. M. Hurban mu odmietol poskytnúť dokumenty) píše aj o Bottovi: „Od toho času, čo si Štiavnicu opustil, zriedka ta chodím; Janko Botto bol iba raz u mňa, a tak ani mňa to hrube k nemu neťahá; Hrenčíka som dva razy navštívil, raz aj uňho nocoval, zdá sa byť verným rodu, lenže ako vieš je pribojazlivý a k tomu v Štiavnici nateraz nič pre národ konať nemôže.“

[597] zem medzi riekami; pôvodne v Iraku medzi Eufratom a Tigrisom; Botto má na mysli Dobšinského pôsobisko medzi „Rimavou a Šajavou“ (Slaná)

[598] zrod (lat.); tak sa v latinskom preklade nazýva úvodná časť biblie — I. kniha Mojžišova

[599] Dvojzmysel z mena — podľa Genesis syn Abraháma; reálne však ich spoločný známy Ľudovít Izák, učiteľ v Banskej Štiavnici.

[600] Karol Hrenčík (1822 — 1907) — ev. farár v Banskej Štiavnici

[601] Miestne názvy v Štiavnici; zábavný podnik tam — Na tomto mieste komentárov treba uviesť, že koncom júna 1862 „dipl. inžinier Ján Botto“ podpisuje za „Veľký Hont“ spolu so štiavnickým mešťanom Jánom Adamovským, hodrušským farárom Pavlom Hečkom a učiteľom Karolom Ruppeldtom, ako aj so zástupcami Pukanca, Baďana, Bohuníc a Dekýša pozdravný list Štefanovi Moysesovi (jeho vlastnoručná prezentácia 1. 7. 1882). Ale podľa textu (Pozdravné listy Štefanovi Moysesovi v rokoch 1861 — 1863, MS, Martin 1947, s. 103 — 105) Botto zrejme list nekoncipoval, len ho spolu s inými podpísal, preto text listu nemožno zaradiť do edície Bottových listov.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.