Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 143 | čitateľov |
V. Skálnik dňa 25/4 855[250]
Hej Palo! Stobohov do Tebe! Kde že sa Ty to tak len bez oznámenia potuluješ. Či si sa skryl ta dade do tej fary, ako vrabec do tŕňa, že Ťa ani všetci čerti von nedostanú? či hej? — no že, no — dajže Bože! — Ja som prešiel cez bránu Hugánsku[251] t. j. my s Kubom[252] — už ani ver neznám kedy. A pochodili sme všetky kúty, theatri, hostince, diery a pan Boh vie to všetko, čo len nie. Pekný by to bol opis tejto cesty — aj si budeš uši naprávať, ale darmo — potom na druhý raz. Len to ešte vedz, že sme sa cez Slatinu, Očovú, Detvu atd. prosto do Kokavy dovalili v štvrtok bude týden z tade, kade tiahol Bakulinyho[253] oddiel dobrovolnícky. — Posielam Ti tie Vorlesungi, aby si neplakal. A odpíš mi kedy a kde Ťa mám pozdraviť. Majte sa dobre, Burši![254]
Tvoj
J Botto
Ruthenka[255] aj s dcérou vraj zomrela následkom neznámym[256] —
[250] — Jedna strana, 8°.
[251] T. j. brezňanskú bránu.
[252] Ľudovít Kubáni
[253] Michal Bakuliny (1819 — 1892) — slúžny v Kameňanoch. Botto naráža na udalosti v rokoch 1848/49 — vtedy sa Bakuliny spolu s Daxnerom a Franciscim ako legendárni „traja sokoli“ za aktivitu v slovenskom povstaní ocitli po plešivskom súde až pod šibenicami.
[254] chlapci, junáci (nem.)
[255] Meno Ruthenka sa nepodarilo identifikovať; asi ide o manželku ich spoločného známeho.
[256] V súvise s Dobšinského hľadaním farárskeho miesta (tak aj nasledujúce listy) chceme tu uviesť, že vtedajší malohontský seniarát mal päťnásť cirkví: R. Sobota, Čerenčany, N. Skálnik, Hrachovo, R. Baňa, R. Brezovo, Hnúšťa, R. Píla, Tisovec, Kokava, Klenovec, Pondelok, Ožďany, Kraskovo, Pokoradz. Dobšinský sa však dostal za farára do Bystrého pri Rožňave (a v roku 1861 do Drienčan) — ale to bol už iný — gemerský ev. seniorát.
Ináč toto Dobšinského zmietanie s hľadaním fary sa dostalo na pretras aj v listoch Jána Kmeťa Dobšinskému z Liptovského Mikuláša 11. 1. 1855 a 21. 5. 1855 — v tomto liste je však najzaujímavejší údaj o inom probléme: „Klemens odišiel do srbského Belehradu. Škoda, že si novú ojčizeň hľadať musí; ale tak je to, neprajní nám nič dožičiť nechcú a nevďačné Slovensko pri tom utratí muža tohoto. S ním sme utratili mnoho“ (M 14 C 21a).
— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam