Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov


 

70. Pavlovi Dobšinskému (XI. 1868)

V Štiavnici/11[889]

Koma Palo!

Ak by som Ti reku na Tvoj druhý dopis (od narodenia nie Syna božieho, ale Tvojho rátajúc) ešte nebol odpovedal, tak Ti to teraz robím.[890] V stave očakávania a bedákania postavený som to bez tak ani urobiť nemohol. Čakal som na té pohronské práce, a bedákal som nad zatrhnutou nohou za 7 tydňov za pecou.[891] Medzitým i jedno i druhô sa už minulo. Práce som dostal a nohu obuť môžem. Práve teraz sa vraciam z uvádzania môjho skrze zvol. urb. súd sa vykonavšieho v chotároch: Horná Lehota, Hiadel, Podkonice a Moštenica,[892] ktoré obce od konca 1870-ho roku vyhotoviť mám s pomocou pravda aspoň 6-tich rúk. Ešte dosiaľ mám len dve; keď vieš, poraď mi pár šikovných. Najvätšmie ma omína pri tom tá okolnosť, že pri tom všetkom, že tunajšie práce mám už dokončené, z tadeto hneď ta odísť nemôžem. Authenticatie a poťažne jedna tretina platu zo 4 chotárov ešte visia na vicišpánskej dobrej vôli. Jeden termín síce mám už na pondelok určený, ale čo to, keď nie všetko? — Teda do budúcej jari budem ešte tu, potom možno len v máji sa prestehujem do Bystrici — alebo do neba.[893] Budeme teda zase bližšie. Ak by som tejto zimy nemohol na té Vaše strany, teda potom na druhú iste prídem; ale že by potom čerstvé krstiny ma čakali. Povedz to aj pani kmotre.[894]

Takto jedným dúškom som Ti vyrapotal celú moju záležitosť.

Na teraz vykonanej ceste som mnoho všeličoho skúsil i zakúsil smädu, hladu i biedy, len to je predca dobre, že všade ľudia sa nájdu. Videl som sa, ale len v priebehu, s Fr.;[895] išel domov, Comassatia sa vraj nevydarila. No nič to za to, (príde leto) že je blato. — Bol som aj u Sama na L.,[896] vraj že je pod policajným dozorom, chudák! ozaj načo? — Sotva by som pred 16(mi)[897] rokmi bol pomyslel, že tie stráne premerávať budem. Vieš, kedy to bolo! Ale to ti je už raz tak. Ako maliar najskôr si naľahko prejde tužkou, a potom nasledujú určité ostré ťahy — tak aj ja kdekoľvek som za mladi preblúdil — ta raz ešte musím. — U Teba to sotva bude tak. Ty povinnosť tú: ešte raz preisť dráhy mladi zvalíš na reproducovaného seba; obraz Tvoj síce i takto bude ukončený, ale nie samým Tebou. Teraz neviem, k akiemu cieľu som sa to hádal s Tebou. Hm! to ti je nebodaj zase tá ominózna vlastnosť moja, že každá epidémia mňa prvšieho navštívi — ergo prežehnaj sa! choroba škriepok tu! Ale že by tá beštia skoro prestala, prestanem sa s Tebou škriepiť ja.

(No)[898] a ten Tvoj sused že šva? ach! toto Ti je za robota! i nechtiac musím dodievať na Teba! Toto Ti je ominózno. — No ale už viac predca nie!

Teda Ti poviem jednu novinu, ale nepovedz nikomu. Bol Ti tu v Štiavnici jeden — prežehnaj sa! a zapchaj si uši! — Russ. Nebol vätší ako na pol treťa centa, ale tak to seklo na mašinériu celú baníctva, a možno i na druhé kolesá, že sa tá razom okolo neho točiť začala tak, že ho ani vídať nebolo na pokon. Len meno: Russ — objať a zakryť nebola v stave; to blúdilo do vokola a mátalo až hrúza. Tak to vraj tu bolo, povedali, bo ja práve bol na mojich cestách. Kto to bol teda? že by ste sa Vy, Gemerci, nenastrašili — ta Vám poviem: bol to cis. rus. dústojník banícky v charži Generálskej na prehliadnutia tunajšej banskej industrii poslaný a cestou nášho uhor. ministerstva sem upravený a odprevadený.[899]

Ostatne dobre sa tam mávajte všetci. Kolíš a prebúdzaj (a)[900] pozdravuj odo mňa.

S Bohom

Tvoj kmotor a brat J Botto



[889] — Štyri strany, 8°, signatúra 36 D 14.

— Papier listu je na viacerých miestach poškodený; tak je to aj pri dátume listu — zachovaný je len číselný údaj mesiaca „11“; podľa obsahu doplňujeme rok — datovanie listu: november 1868.

[890] Dobšinského list z 26. 8. 1868

[891] Botto zrejme na hnisanie nohy preležal október i november.

[892] obce na Horehroní, v terajšom okrese Banská Bystrica

[893] Už vtedy zrejme bolo v obehu porekadlo: Za živa v Bystrici, po smrti v nebi. Botto sa do Bystrice presťahoval až koncom roku 1870.

[894] Vtipné Bottovo dobiedzanie; ale iste ani na krste druhého Dobšinského syna Ľudovíta sa „kóma Botto“ nezúčastnil.

[895] Ján Francisci žil v rokoch 1868 — 1872 v Revúcej; potom až do smrti v Martine; komasáciu — sceľovanie — tu zrejme Botto použil ironicky na rakúsko-maďarské vyrovnanie 1867, s ktorým Francisci iste nemohol byť spokojný, lebo vláda ho vtedy dala do penzie.

[896] Samo Chalupka (1812 — 1883) — známy básnik a ev. farár v Hornej Lehote. Údaj o tom, že by bol vtedy „pod policajným dozorstvom“ je v Chalupkovej biografii nový: vec pravdepodobne súvisela s ohlasom vydania jeho Spevov práve v roku 1868. Chalupkovo „policajné dozorstvo“ sa nespomína ani v poslednom vydaní jeho Básnického diela z roku 1973 (pripravil R. Brtáň). Zmienka v liste súvisí s vtedajšou Bottovou návštevou u Sama Chalupku a s reminiscenciou na rok 1852, keď bol uňho spolu s adresátom listu (Dobšinský bol vtedy ešte kaplánom v Brezne).

[897] Text tu rekonštruujeme — papier listu je poškodený; susedom je zrejme skalnický farár Pavel Czéner.

[898] Text tu rekonštruujeme — papier listu je poškodený; susedom je zrejme skalnický farár Pavel Czéner.

[899] Meno ruského baníckeho generála sa nepodarilo zistiť.

[900] Text tu rekonštruujeme — papier listu je poškodený; susedom je zrejme skalnický farár Pavel Czéner.

— Ďalší Bottov list je až z mája 1872, teda tu je medzi jeho listami skoro až štvorročné vákuum. Iste i v tom čase písal Botto listy nielen Dobšinskému, ale aj iným adresátom; no doteraz sa z nich nič nenašlo. Aspoň stručne tu chceme uviesť niektoré zmienky z archívnych dokumentov, ktoré čo-to hovoria o Bottovom živote v tomto korešpondenčne prázdnom štvorročí 1868 — 1872.

— Samo Šípka píše Bottovi z Martina 19. 4. 1868 o turčianskych pomeroch (Bottov bývalý principál inžinier Filo si zlámal nohu) a medzi iným o príchode Viliama Paulinyho-Tótha (prišiel sem po smrti Karola Kuzmányho na uprázdnené miesto prvého podpredsedu Matice slovenskej). Šípka tu poznamenáva, že Pauliny rozbil národnú stranu, že to „je mamlas, darebák, škoda bolo do Turca ho doprevodiť“. V liste zo 6. 12. 1869 prosí Šípka Bottu v mene výboru Kníhtlačiarskeho úč. spolku k založeniu tlačiarne „jednu primeranú báseň vyhotoviť, ktorá by sa do toho času (12. 1. 1870) ešte aj vytlačiť musela a potom medzi účastinárov a priateľov tohto nášho národného podujatia rozdala“ (23 A 48). Botto vyhovel tejto žiadosti naozaj promptne (hoci sa nezachoval ani tento, ani ďalšie jeho listy Šípkovi) a 12. 1. 1870 už bola vytlačená báseň s tým istým názvom na samostatnom liste. Šípka ako vtedajší úradník martinskej sporiteľne sa už rok predtým obrátil na Bottu vo veci pripravovanej tlačiarne (Šípka bol zapisovateľom prípravného výboru tlačiarne) a cez Ferdinanda Thomku, ktorý vtedy žil v Štiavnici, píše list 13. 12. 1868 o akcii upisovania účastín pre pripravovanú tlačiareň (list je v Bottovom fonde, 23 A 73, teda Botto ho skutočne dostal od Thomku do ruky): „Mám teda Janka Bottu poprosiť, tak ako som už hore spomenul, keď ale nie som istý, či ešte v B. Štiavnici bydlí, alebo sa už do B. Bystrice preniesol — ako mi to v čas valného matičného shromaždenia bol naštrknul — teda obraciam sa na Teba, Ferdinandko môj! A prosím Ťa buď tak dobrý, prezveď sa, či je ten náš chýrečný Jánošík ešte vždy na tom starom hniezde, a keď áno, daj mu tento lístok prečítať, a kebys ho čítal, Janíčko môj drahý, teda ťa menom dočasného povereníctva prosiť budem, abys, čo môžeš urobiť, urobil tam za zúčastnenia sa v tejto národnej záležitosti, lebo sa úfame, že výsledok tohto nášho podujatia bude pre národ náš výborný, iste oveľa požehnanejší ako sama sporitelňa — nuž len ta schuti doň!“

— Z roku 1868 sa v Bottovom fonde zachoval zaujímavý list od pražského vydavateľa I. L. Kobera (dátum 14. 4. 1868). List je ponukou na vydanie Bottových prác v edícii Národní biblioteka — podľa Kobrovho listu zo slovenskej produkcie mal tam vyjsť ešte aj Sládkovič, Slotta a Pauliny-Tóth (list poslednému sa aj zachoval s tým istým dátumom: porovnaj Litteraria, 6, 1963, s. 183). Z akcie sa však pri Bottovi neuskutočnilo nič, hoci Kober mu v liste vyčísľuje aj honorárové podmienky. Zo slovenskej produkcie vtedy vyšiel len výber zo Sládkovičovej poézie v dvoch zošitoch s vročením 1868 — 1869. 144 s. Ale tieto zošity sa nikde nezachovali, známe je len vydanie Sládkoviča z roku 1877 — 1878 (porovnaj našu materiálovú štúdiu Rukopisy Andreja Sládkoviča, Litteraria, 6 1963, s. 135 — 136).

— Približne z rokov 1868 — 1869 sa zachovalo nedatované vyzvanie Bottu od Viliama Paulinyho-Tótha: „Ej, zamĺkli ste vcele! Vari tá vena poetica už definitívne vyschla? Neverím! No dajteže raz už voľačo o sebe počuť!“ (23 A 39).

— Z tohto obdobia je aj prekvapujúce konštatovanie mladého Pavla Országha v liste Adolfovi Medzihradskému 15. 6. 1871: „Originálnych duchov nám treba! Uveríte mi, že mňa z našich poetov teraz iba jediný Botto zaujíma“ (citované podľa štúdie Stanislava Šmatláka, Litteraria, 2, 1959, s. 46).

— Andrej Trúchly píše 16. 8. 1871 Dobšinskému: „P. Janko Botto sa mýlil, keď Vám hovoril, že som ho žiadal, aby sa pokúsil o dokončenie tohto dramatu. Traja sokoli sú u mňa celkom tak, jako mi ich p. Hostinský odoslal, a to dokončení. Vydať som ich posiaľ nesmel, bo čakať nádobno, kým bude p. Marko Daxner na svojej sľúbenej stanici. Sú tam veci, ktoré by mu škodili. Žiadal to odo mňa p. Francisci, abych počkal s nimi. Ja som p. Bottu prosil, aby keď dostanem nedohotovenú Ľudovítovu (Kubániho) báseň Slovenské tábory, túto dokončil“ (Fond J. Čajaka ml., LAMS, akvizícia roku 1974). O tomto píše Dobšinský Bottovi 6. 9. 1871 — (porovnaj ďalej); zrejme Botto sa na toto podujatie nedal — veď aj Trúchleho úmysel vydať druhý ročník almanachu Tábor v roku 1872 sa už potom neuskutočnil.

— V Bottovom fonde sa zachovalo z tohto obdobia päť Dobšinského listov. Dňa 26. 2. 1869 mu Dobšinský vyčíta, že nedostáva odpoveď na svoje listy; píše mu o volebných bojoch v Gemeri a o svojich prácach — „pres zimu som tých prostonárodných obyčajov a hier dosiaľ 5 zväzkov 5-hárkových napísať mohol. Keď už tú biedu mám v mojom živote, že akonáhle sa ponamáham, hneď mi to zaškodí citlivo; tak už len pri týchto prostonárodných umkách ostávam. A keby som len aspoň to všetko do poriadku doniesť mohol a že by to svetlo videlo, aby ten pekný prostonárodný človek slovenský ukázal sa svetu v svojom hodnom rúchu. Lajo Kubáni, chudák, dal sa na to vydávať drama na predplatky, trebárs odrádzal som ho. Chcel z toho ešte aj zvýšiť pre domácnosť, obkľúčenú nedostatkom. A ono len by tlač vyplatiť mohol. No ale Traja sokoli v máji len vyletia spod tisku r-sobotského; a bude to dielo pekné a sláva na Doline, že tu prvá slovenská kniha vyšla. Okolo nás dosť aj z ľudu popredplácali sa na ňu“ (treba poznamenať, že Kubániho dráma vtedy nakoniec nevyšla). Dňa 29. 12. 1869 mu obšírne píše o tragickej smrti Ľudovíta Kubániho (list už bol uverejnený v Slovenských pohľadoch, 1898, s. 309 a v zborníku Literárny archív 1965 s. 164). Dňa 24. 3. 1870 ho invituje na krstenie druhého syna Ľudovíta. Dňa 9. 8. 1871 mu posiela fotografie detí. „Akože je ale s našimi sliačskymi fotografiami? Veď už len čakám, aby som si ženu prekvapil dačím z celej cesty, ktorá o tom ešte ani nič nevie, a tu ničoho dočakať sa nemôžem. Ak teda nestretnú sa nám listy, nuž Ťa prosím, pošli mi tie dve naše tváre čím skôr. Veď hádam len budú dosť podarené. Ja by som mienil jednu z týchto fotografií poslať Štefanovi Daxnerovi do Debrecína; ten, viem, že by tomu rád bol, keby sme sa mu nimi zavďačili. Preto by som Ťa prosil, keby si mi najmenej 2 exempláre poslal. Tretí by si tam dal v mene mojom Sládkovičovi; ako vieš, že aj on mne dal svoju fotografiu na Sliači.“ Botto mu spoločnú fotografiu potom poslal, ale jeho list sa nezachoval. Dobšinský mu však 6. 9. 1871 už ďakuje za zásielku: „Všetci na Teba hľadíme, ako si tú cigarku pípkaš, i na Skálniku, i tu, i v Sirku — bo do Sirku dal som tretí obrázok — a aby si si prišiel naozaj sem zapípkať na tie posedky a večierky. A vieš ešte čo? Chcel si mi u Teba čítať voľač z Tvojich prác. To vidíš najlepšie nám bude, keď by sme si tak u mňa zasadli k mojím železným kachličkám.“ V liste kvituje aj to, že Botto ich fotografiu poslal Samovi Šípkovi do Martina — „aspoň Samo nepovie, že nás nevidel. Tam si nás teda má i na hospode. Ale veru, ak dožijem pri zdravých nohách a pľúcach, nuž na rok chcem ta dotiahnuť, trebars len cum palička. Bol som d. 28/8 v jarmošku v Sobote a tam som dal tie naše tône za sklo a do pozlátky zapraviť… Ozaj, písal som Trúchlemu o to Kubániho drama, čo si Ty hovoril, že Ťa prosil o jeho dokončenie. Trúchly má drama celé, ale báseň Tábory ostala nedokončená od Kubániho. Tú by on chcel mať dokončenú; lenže to veru nejde tak básne druhého dokončovať. Dráma Troch sokolov by bol Trúchly už aj vydal; ale Traja sokoli ešte živí a ich okolnosti nie natoľko sokolské, že by dakedajšie ich lety sokolov mohli na odiv vystavované byť. Trúchly ide dať tlačiť nový Tábor ako almanach na rok 1872. Pošli mu voľač preň. Prvý Tábor je dobrý — aby bolo dač aj z druhého“.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.