Ján Botto: Listy Jána Bottu (20. Pavlovi Dobšinskému (18. VII 1855))

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

143

čitateľov

20. Pavlovi Dobšinskému (18. VII 1855)

vo V. Szlatine^[257] dňa 18 Jula 1855^[258]

Pán farár!^[259] — pán farár! Hej, tak Tebe to bolo treba dávno! No nech Ti len Otec nebeský bude na pomoci v tomto že novom stave, že by si čím skorej došiel cieľa a mňa na svadbu zavolal. — Nuž ako že sa Ti to tam vodí v tom neznámom svete — a Hugáni čo, kde Ťa až vyprevádzali s pochodom — a kelkí že sa rozpukli od žiaľu? Ach škoda, škoda Hugánov! úbohie sirotienky! — Ale hľa veď počujem, že sa už losujú o to rúcho, čo si Ty tam zhodil, a že ho už aj Krno^[260] šťastlivo uchvátil vedľa documenta P. Mak.^[261] No nach sa len i ten šťastlivo doň zaodieva, ako húsenica do pupa kým mu nepríde čas vyhryzenia.

Ja som Ti hľa tu, a možná vec že aj tu budem. Som do časne pomocníkom bezplatným u p. Brayera^[262] pri Triangulatii, ktorá sa od jari až dosiaľ vlečie a sa bude ešte aj za 2, tri týdne pri všetkej usilovnosti principálovej, bo on musí okrem toho všetky poriadky k pracam robiť, instrumenti zaopatrovať atd. atd., lebo je z Lehockieho^[263] aspoň na ten čas ništ a budúcne málo. Som Ti tu už na pondelok budú tri týdne, a za ten čas som už bol temer na všetkých hodných kopcoch Zvolena okrem Poľany. To Ti je svet, chlape! Ráno o 3-tej hore do 7-mej-8-mej sa robí, potom fruštik a spať, d-to po obede do 4-tej čas je nahaný na slobodnú vôľu, od 4-tej do 9-tej sa zase robia observátie ako ráno s Theodolitom.^[264] — Ja som Ti len k vôli tejto peknej praxi zostal uňho, vystrojený súc z domu ako na hotovô, že čiastočnô merania bude započatô — a to nič, nezostalo mi teda inšie, len sa ešte domov vrátiť, čo sa mi nezdalo, preto som si tento spôsob vybral čas stráviť ako najlepší! — Tento Zvolen Ti je pekný Zvolen — a Zvolenky tiež poriadne, a tak bárs podobnie jedna k druhej ako vajce k vajci — s tou jich okrúhlosťou tváre.^[265]

Obznámil som (sa) tu už aj s Jančom,^[266] to dobrý šuhaj — by si ho komendoval tam dade, ak ešte možná vec za farára, lebo Katinka^[267] tvrdo čaká a on tiež na faru. Ach, ten Gemer, čo že on ozaj robí? nevidel som od tých čias z neho nikoho nič, len Vepor Klenovský^[268] s vŕšku Lavrína a Rimána.^[269] A tak som ho aj zanahal. Ani som sa len naň a po ňom obozreť nechcel. Bo som išiel na neistô (bez dostania všetkej odpovedi na môj list k Lehockiemu poslednie dni písaný), a to by ma bolo tým vätšmie mohlo mrzeť po veľkom odberaní sa zase naspeť vrátiť. Aj teraz ešte neznám ako to bude, bo je čas tak nepríjemný a túto ?-skú prácu,^[270] že sa iste na jeseň odložiť musí — a vtedy som na ľade cez toto leto. Ale ako Boh dá tak bude. Píš mi len sem.

Braček, ako si, čo si pozdrav sa s Bohom

Tvoj J Botto

^[257]Veľká Slatina — dnes Zvolenská Slatina

^[258]— Dve strarny, 8°.

^[259]Dobšinský sa tesne predtým dostal z kaplánky v Brezne za farára do gemerského Bystrého. O odchode mu píše Andrej Krno z Hornej Lehoty 2. 4. 1855: „Ako ti závidím, že ideš do Gemera… Všetkých našich nezabudni pozdraviť. Bottu a Markoviča bozjavam v zadok. Vezmi si kadidelnicu a okeď tých smradúchov… Srečan put!“ (M 14 C 39).

^[260]Andrej Krno sa po Dobšinskom stal breznianskym kaplánom.

^[261]Pavel Markovič — vtedy kaplán v Hrachove

^[262]Inžinier Bauer (nie Brayer) vtedy vykonával triangulačné práce vo Zvolenskej Slatine; Botto šiel k nemu v júni 1855 za bezplatného pomocníka; ale od augusta 1855 už Botto dostáva plat, a preto tu ostal celý rok.

^[263]Peter Lehocký — zememerač v Očovej

^[264]meračský prístroj

^[265]Bottova vtipná charakteristika — najmä pri uvážení, že neskôr jedna „Slatinka“, Adela Medvecká, sa stala ženou ich kamaráta Jána Čajaka a po jeho smrti a smrti prvej Dobšinského ženy aj manželkou adresáta listu

^[266]Michal Miloslav Jančo (1819 — 1903) pochádzal z Lipt. Mikuláša; študoval v Levoči; neskôr bol kaplánom v Ľubietovej; od 13. 7. 1856 sa stal ev. farárom v Hrochoti (po odchode Sládkoviča).

^[267]Katarína Hurtayová — neskoršia Jančova manželka

^[268]Klenovský Vepor — vrch v Slovenskom rudohorí

^[269]názvy kopcov v okolí Zvol. Slatiny v masíve Poľany

^[270]Botto takto, graficky, trojuholníkom zachytil hlavný znak svojej vtedajšej pracovnej činnosti.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »

ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ján Botto: Listy Jána Bottu

20. Pavlovi Dobšinskému (18. VII 1855)

Ján Botto

Ján Botto:
Listy Jána Bottu