ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

v Pešti 18. 2. 1851^[36]

Daj Boh dobre, brat Palo! Na čase bolo to ozvatia sa tých Muránskych hôr; bo to vera zle chodiť samiemu, bez cesty, chodníčka, horami dolami; no síce som sám nechodil, veď vieš, a sám nechodím. To vieš teda, že som tu (aj ja), ale čo tu robíš? Nuž prišiel som starou cestou naspäť, aby som sa ešte lepšie rozbehol k skoku na druhý svet — a keď to hovorím, tak rozumiem, že som prišiel rigorosa zložiť a nemecky sa učiť. Chcel som síce ešte v jeseň tam dakde v Sobote na praxi ostať, ale vraj nemali práce. „No, wer weis wozu das gut ist!“^[37] — Tedy do V. Noci už len chcem zakončiť a potom prídem domov, — a z tade pôjdem dade — to je síce dobrý rým, ale neznám, či tak ľahko nájdem klapanciu na moju túžbu. Chcel by som už len tam dakde po tých okolitých hoľách-dolách čižmy drať. — Čo si z ohľadu budúcnosti trsol, to ešte len bude, alebo len môže byť, alebo i nebude; teda keď to bude skutkom, potom o tom. Pri tom pri všetkom ja tože pripomenutô z radu nádejí mojich nevytieram. — Ešte Ti aj to mám pripomenúť, že tu tiež bývajú prednášky Slovanskie istým p. Ferencom^[38] tak ako vo Viedni bývali (to vieš, čak, že je perfectum) p. Kollárom^[39] vedenie; len že sme tuná zo štyria začali, tam ale vraj len dvaja chodiť, teda my proporcionaliter ešte stáť musíme a stojíme vskutku — hľa pravda matematická. — Ďalej hypothesy z postati sveta! — Neviem, čo Ti mám povedať o tom našom prednášateľovi, je človek učený, až priučený — vie všetkie slovanskie nárečia dosť dobre, pritom pri všetkom o slovanskom sjednotení ako treba, ale predca nemôžem pokojne naň pozerať, lebo podľa chýru vraj on má byť psom dvoch dvorov. — Prednášal najsamprv Anatómiu jazykospytnú t. j. hláskoslovia, potom tvaroslovia Chémiu a vynahajúc Physiologiu reči t. j. syntax, chytil sa do prednášania estetiky asi za nitkou Štúrovou, len že je prednášok jeho stredok, alfa aj omega.^[40] To ego to je vraj terajší beh sveta (aj seba do tohoto sveta rátajúc) — junáctvo, cnosť za hranicou sveta? To ego je vraj dvojakô — individualno i ľudskô, ktorých harmónia je právom uskutočňovaná. Z prvšieho odvodzuje umelectvo atď. atď. Veď on pritom peknieho tiež pohovorí. Pri páde Rímskej vlády hovorí, ako už boli tí slávni bohovia samými ich ctitelí vysmiati, takže neostalo Rímu nič viac svatieho, keď obkľúčený tou prázdnotou (bezbožnosťou) nešťastne živoril: vtedy roznosený musel byť národý cudzími. Pri tomto páde ale nespomenie svet terajší, ktorý tak veľkú podobnosť má s tamtým. To je ozaj hroznô len čudovať sa na týchto ľudí, ktorí štestia rozumom jedine dosiahnuť myslia. — Jedno zvláštno dielko som čítal o Starožitnosťach Slovanských od jedného Poliaka vydanô, ktorieho motto je: Fuimus Troës.^[41] Menovite Aeneasov hrobový kameň opisuje, vlastne jeho nápis, ktorý sa vraj 846 v Itálii našiel a z tohoto zaviera, že Aeneas bol Slovan a Trója Slovanská! Keď ho človek číta, naozaj pri jeho smelosti sa ako musí aj zasmiať na tom odvodzuvaní od Adama. Kollár tiež má teraz vydať Starožitnosti Slovanskie z Itálie.^[42] O básňach Hollého sa ešte len budem dozvedať, ktorie ale ťažko budú u Knih-Kupcov, bo tí nič nechcú počuť o Slovanskom.^[43]

Už som Ti teda odpovedal asi na to, čo robím (čo nerobím, Ti o tom netreba, ačak, správy), ale Ti ešte poviem aj kde chodievam: do školy, do kaviarni, domov, do Univerzity Medicinerskej, do Polytechnicum, lebo sa to človek len zunuje pri tých kopách nekonečne malých koľkostí a radoch bezkonečných vyššej Mathesi,^[44] z ktorých môže stohy bez konca kraja naklásť, a predsa sa ich suma ani po mikroskope nevidí. Čo sa týče nekonečnosti a neohraničnosti mi hu najlepšie poznať môžeme pri všetkom tom, že je naša veda tak určitá. Pri tom sa Ti hrávam šach s malým Šefrankom, ktorý Ťa tiež spomína a teraz pozdravuje.

Čechovi^[45] som nedávno písal pozdravenia, ale odpoveď nedostávam. — Čo pýtaš odomňa adressy Čajaka?^[46] ja neznám o ňom — ten tiež zle kalkuluje, keď myslí, že vo Viedni ľahšie nájsť dakoho ako v Pešti. Ostatne mu len píš prosto na Polytechnicum abzugeben.

Šípka Ti písal Šefrankovi,^[47] že chce prísť sem službu si vraj hľadať, v dobrô mesto, ten tiež vie povesti. Ináče sa mu tiež zberám písať, ale ešte neviem čo.

In parentesi^[48] som bol voňahdy na „Zábave Slovenskej“ — škoda že v tej sále tiež nebola ta cedulka prilepená, ináče neviem ako by bola mohla byť Slovenská. To mešťanstvo pešťansko slovenskô, či ho ako pozvať, je ver velmi rozkmásanô, rozšklbanô, veru by sa ho zišlo kus splátať dovedna, štestia že si kňaza aspoň mohli vyvoliť, s ktorým tiež prišli zo šafla (do) šochtara. Vieš, je Podhradský kňazom,^[49] čo bol učiteľom. Kadavieho^[50] vraj volajú či volali do Mikuláša na miesto Makovickieho.^[51] Škoda ho tam dakde nechať v tej Českej.

Lukáč, neviem či ho znáš, odišiel do Bystrici, ale iste pôjde do Krupiny za Burgermeistra, len že sa mu ťažko vidí 4 roky medicinerskie zanahať len tak nič po nič, a tam neviem, či bude môcť kurovať.^[52]

Rád by som zvedel, čo Tisovec robí, či hrávali theatri? či naozaj zložil Daxner úrad a mladší čo robí? Pri tom či Dolina žije a ako? Tuto neznám kerú budeš rozumeť, nie Muránsku, nie Rimavskú ale Tisovskú u p. D — ra^[53] nahanú nájdenicu atď atď.

Škoda Gálovho dohánu — aj moje dva čomovy^[54] iste grg zlomia keď nám je už monopol za pätami, odkáž mu žeby si držal slovo (s pozdravením).

Ostatne pozdravujúc p. Reisovcov,^[55] že ma teší jich rozpomínania sa na mňa — a druhých pozdravujúcich — skladám pero.

Tvoj priateľ, ktorý si tento adress chce čím skôr vidieť:

Ozaj akože vypálilo s tou odmenou Gemercov,^[57] či veľa prác bolo?