Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov


 

3. Pavlovi Dobšinskému (18. II. 1851)

v Pešti 18. 2. 1851[36]

Daj Boh dobre, brat Palo! Na čase bolo to ozvatia sa tých Muránskych hôr; bo to vera zle chodiť samiemu, bez cesty, chodníčka, horami dolami; no síce som sám nechodil, veď vieš, a sám nechodím. To vieš teda, že som tu (aj ja), ale čo tu robíš? Nuž prišiel som starou cestou naspäť, aby som sa ešte lepšie rozbehol k skoku na druhý svet — a keď to hovorím, tak rozumiem, že som prišiel rigorosa zložiť a nemecky sa učiť. Chcel som síce ešte v jeseň tam dakde v Sobote na praxi ostať, ale vraj nemali práce. „No, wer weis wozu das gut ist!“[37] — Tedy do V. Noci už len chcem zakončiť a potom prídem domov, — a z tade pôjdem dade — to je síce dobrý rým, ale neznám, či tak ľahko nájdem klapanciu na moju túžbu. Chcel by som už len tam dakde po tých okolitých hoľách-dolách čižmy drať. — Čo si z ohľadu budúcnosti trsol, to ešte len bude, alebo len môže byť, alebo i nebude; teda keď to bude skutkom, potom o tom. Pri tom pri všetkom ja tože pripomenutô z radu nádejí mojich nevytieram. — Ešte Ti aj to mám pripomenúť, že tu tiež bývajú prednášky Slovanskie istým p. Ferencom[38] tak ako vo Viedni bývali (to vieš, čak, že je perfectum) p. Kollárom[39] vedenie; len že sme tuná zo štyria začali, tam ale vraj len dvaja chodiť, teda my proporcionaliter ešte stáť musíme a stojíme vskutku — hľa pravda matematická. — Ďalej hypothesy z postati sveta! — Neviem, čo Ti mám povedať o tom našom prednášateľovi, je človek učený, až priučený — vie všetkie slovanskie nárečia dosť dobre, pritom pri všetkom o slovanskom sjednotení ako treba, ale predca nemôžem pokojne naň pozerať, lebo podľa chýru vraj on má byť psom dvoch dvorov. — Prednášal najsamprv Anatómiu jazykospytnú t. j. hláskoslovia, potom tvaroslovia Chémiu a vynahajúc Physiologiu reči t. j. syntax, chytil sa do prednášania estetiky asi za nitkou Štúrovou, len že je prednášok jeho stredok, alfa aj omega.[40] To ego to je vraj terajší beh sveta (aj seba do tohoto sveta rátajúc) — junáctvo, cnosť za hranicou sveta? To ego je vraj dvojakô — individualno i ľudskô, ktorých harmónia je právom uskutočňovaná. Z prvšieho odvodzuje umelectvo atď. atď. Veď on pritom peknieho tiež pohovorí. Pri páde Rímskej vlády hovorí, ako už boli tí slávni bohovia samými ich ctitelí vysmiati, takže neostalo Rímu nič viac svatieho, keď obkľúčený tou prázdnotou (bezbožnosťou) nešťastne živoril: vtedy roznosený musel byť národý cudzími. Pri tomto páde ale nespomenie svet terajší, ktorý tak veľkú podobnosť má s tamtým. To je ozaj hroznô len čudovať sa na týchto ľudí, ktorí štestia rozumom jedine dosiahnuť myslia. — Jedno zvláštno dielko som čítal o Starožitnosťach Slovanských od jedného Poliaka vydanô, ktorieho motto je: Fuimus Troës.[41] Menovite Aeneasov hrobový kameň opisuje, vlastne jeho nápis, ktorý sa vraj 846 v Itálii našiel a z tohoto zaviera, že Aeneas bol Slovan a Trója Slovanská! Keď ho človek číta, naozaj pri jeho smelosti sa ako musí aj zasmiať na tom odvodzuvaní od Adama. Kollár tiež má teraz vydať Starožitnosti Slovanskie z Itálie.[42] O básňach Hollého sa ešte len budem dozvedať, ktorie ale ťažko budú u Knih-Kupcov, bo tí nič nechcú počuť o Slovanskom.[43]

Už som Ti teda odpovedal asi na to, čo robím (čo nerobím, Ti o tom netreba, ačak, správy), ale Ti ešte poviem aj kde chodievam: do školy, do kaviarni, domov, do Univerzity Medicinerskej, do Polytechnicum, lebo sa to človek len zunuje pri tých kopách nekonečne malých koľkostí a radoch bezkonečných vyššej Mathesi,[44] z ktorých môže stohy bez konca kraja naklásť, a predsa sa ich suma ani po mikroskope nevidí. Čo sa týče nekonečnosti a neohraničnosti mi hu najlepšie poznať môžeme pri všetkom tom, že je naša veda tak určitá. Pri tom sa Ti hrávam šach s malým Šefrankom, ktorý Ťa tiež spomína a teraz pozdravuje.

Čechovi[45] som nedávno písal pozdravenia, ale odpoveď nedostávam. — Čo pýtaš odomňa adressy Čajaka?[46] ja neznám o ňom — ten tiež zle kalkuluje, keď myslí, že vo Viedni ľahšie nájsť dakoho ako v Pešti. Ostatne mu len píš prosto na Polytechnicum abzugeben.

Šípka Ti písal Šefrankovi,[47] že chce prísť sem službu si vraj hľadať, v dobrô mesto, ten tiež vie povesti. Ináče sa mu tiež zberám písať, ale ešte neviem čo.

In parentesi[48] som bol voňahdy na „Zábave Slovenskej“ — škoda že v tej sále tiež nebola ta cedulka prilepená, ináče neviem ako by bola mohla byť Slovenská. To mešťanstvo pešťansko slovenskô, či ho ako pozvať, je ver velmi rozkmásanô, rozšklbanô, veru by sa ho zišlo kus splátať dovedna, štestia že si kňaza aspoň mohli vyvoliť, s ktorým tiež prišli zo šafla (do) šochtara. Vieš, je Podhradský kňazom,[49] čo bol učiteľom. Kadavieho[50] vraj volajú či volali do Mikuláša na miesto Makovickieho.[51] Škoda ho tam dakde nechať v tej Českej.

Lukáč, neviem či ho znáš, odišiel do Bystrici, ale iste pôjde do Krupiny za Burgermeistra, len že sa mu ťažko vidí 4 roky medicinerskie zanahať len tak nič po nič, a tam neviem, či bude môcť kurovať.[52]

Rád by som zvedel, čo Tisovec robí, či hrávali theatri? či naozaj zložil Daxner úrad a mladší čo robí? Pri tom či Dolina žije a ako? Tuto neznám kerú budeš rozumeť, nie Muránsku, nie Rimavskú ale Tisovskú u p. D — ra[53] nahanú nájdenicu atď atď.

Škoda Gálovho dohánu — aj moje dva čomovy[54] iste grg zlomia keď nám je už monopol za pätami, odkáž mu žeby si držal slovo (s pozdravením).

Ostatne pozdravujúc p. Reisovcov,[55] že ma teší jich rozpomínania sa na mňa — a druhých pozdravujúcich — skladám pero.

Tvoj priateľ, ktorý si tento adress chce čím skôr vidieť:

Herr Herrn J. B. ingenieur Grünbaum Gasse Nro 266 alebo in Universität Medicini abzugeben.

[56]

Ozaj akože vypálilo s tou odmenou Gemercov,[57] či veľa prác bolo?



[36] — Štyri strany, 8°.

[37] No ktože ho vie, načo je to dobré (nem.).

[38] J. Ferencz — významný maďarský slavista chorvátskeho pôvodu, v tom čase suplent na katedre slavistiky peštianskej univerzity. Pred revolúciou 1848 študoval na bratislavskej právnickej akadémii, bol úradným prekladateľom počas trvania uhorského snemu a účastníkom veľkonočného výletu bratislavskej slovanskej mládeže k J. M. Hurbanovi na Brezovú.

[39] Ján Kollár (27. 9. 1793 — 24. 1. 1852) bol v tom čase profesorom slovanskej archeológie na viedenskej univerzite; zrejme však už vtedy neprednášal, hoci oficiálne pre zlý zdravotný stav zastavil prednášky až 13. 1. 1852.

[40] Písané po grécky, t. j. začiatok i koniec.

[41] Autora ani názov diela sa nepodarilo zistiť.

[42] Kollárovo dielo Staroitalia slavianska vyšlo až neskôr, v roku 1853 vo Viedni.

[43] Botto (i Dobšinský) má na mysli zrejme staršie vydanie Hollého Básní (štyri zväzky v rokoch 1841 — 1842), lebo ďalšie vydanie s názvom Spisy básnické vyšlo až roku 1863.

[44] matematiky

[45] Štefan Čech pochádzal z Tisovca, bol spolužiakom Bottu a Dobšinského v Levoči; v tom čase bol stoličným úradníkom v Tisovci a v Rimavskom Brezove; neskôr bol správcom pozemkových kníh v Rimavskej Sobote a cirkevným dozorcom v Skálniku.

[46] Ján Čajak (1. 1. 1830 — 4. 2. 1867) bol v tom čase poslucháčom teológie vo Viedni.

[47] Pozri predchádzajúce listy.

[48] mimochodom (lat.)

[49] Jozef Podhradský (19. 5. 1823 — 13. 11. 1915) bol v tom čase po Kollárovi ev. farárom slovenského zboru v Pešti.

[50] Ján Kadavý (7. 4. 1810 — 11. 8. 1883) bol v tom čase ešte v Čechách; od 23. 9. 1851 bol učiteľom v Lipt. Mikuláši. Ale pre vtedajšie rozpory v cirkvi odchádza roku 1856 do Pravonína neďaleko Vlašimi. V roku 1858 sa vracia ako učiteľ do Nemeckej Ľupče v Liptove. Neskôr sa dostane do Martina.

[51] Ján Drahotín Makovický (1818 — 1884) odišiel z učiteľského miesta v Mikuláši za ev. farára do Ružomberka a tu ostal až do smrti.

[52] Andrej Lukáč pochádzal z Kysuckého Nového Mesta; roku 1848 ako medik a viedenský legionár bol s posolstvom Štúra a Hurbana v Gemeri a za to bol uväznený; v tom čase bol naozaj vymenovaný za exponovaného slúžneho a mešťanostu v Krupine.

[53] Rozumej Daxnera. Starší Daxner bol Štefanov brat Juraj, dovtedy vo funkcii slúžneho.

[54] balíčky (z maď. csomag — balík); štítnický tabak bol vtedy veľmi vychýrený

[55] Dobšinský bol vtedy ešte stále tajomníkom administrátora superintendencie v Revúcej Samuela Reussa. Botto má na mysli aj troch Samuelových synov: lekára Gustáva, inžiniera Júliusa a farára Ľudovíta. Reussovci sa stali v slovenskej kultúre známymi najmä ako priekopníci folklórnych zápisov.

[56] Bottova peštianska adresa — Ulica Zeleného stromu 266, alebo v lekárskej univerzite podať k rukám

[57] Spomínané „odmeny Gemercov“ a o aké práce šlo, sa nepodarilo zistiť.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.