Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov


 

8. Pavlovi Dobšinskému (VII. 1853)

v Sv. Martine[115]

Palo môj, Palo! Čo sa Ti to robí s tými Gemerci! Či ozaj dakto preklial ten kvet Rimavský! To je hrúza! jedni zgrmanení padli, druhí skrkošení vädnú — Bože! kelko že z nich dozreje — kde a ako?! Práve sme slávili Amálie — pekná společnosť to bola a ja som nebol hádam v mojom živote tak dobrej a rozpustenej vôli v kole belohlavia ako vtedy, samiemu mi divno padlo — keď zrazu domový pán číta o nešťastnom J S z H. v novinách[116] — ja som nechcel veriť, ale opis desať ráz prečítaný ma konečne presvedčil. Oj Jano, Jano! už sa piaty rôček míňa, čas je pozreť naše skaly, naše pomníky! Kto že z nás došiel svojho cieľa? — Oj Ty Ty Ty! — —

Ťažko ťažko to spomínať, ale ešte ťažšie keď človek nemá komu. — Palo Ty si mi podotknul len o jeho smrti a akomsi spise — ja neznám o ňom nič, nič, len že je tam. Z domu mi nič nepíšu, neznám prečo, od iných nemám skade. Preto Ťa prosím: píš mi všetko, čo znáš o ňom — povyzvedaj sa, keď si tam bližšie. — Potom som viac na viac počul od Kisela[117] o Samovi[118] o Gustovi Gáberovi[119] a ješte o jednom z Rožňavy — to je prekliatia! — Dumal som práve o nich, druhá společnosť jich spomínala — jeden povie: to bol dobrá, vraj, hlava — a jedna na to zvicovala: ba vraj pekná. — Ha! Kobieto puchu marny![120] — Z tejto scény som poznal akô je toto pohlavia tu — či to všade. Spomínať bez citu, ba práve z pochabej zábavy!

Tak Ti ja to tu trvám ako ich živý pomník a nikto sa dôstojne k jich prachu nezblíži. Či to živý žije len so živými? Neznám teda kto žije — možno že som ja len Upior.[121] — Naozaj divne mi od tých čias celý svet vyzerá! Najviac obcuvania mám len s nimi.

Ďakujem Ti Braček že sa staráš o mňa — už túto jaseň len tu mienim stráviť — u Fillu.[122] Martin bez toho ťažko aj dokončím teda práce dosť. Keď by len dobrieho času telko bolo. Škoda že neprídeš do toho Turca oplývajúceho hmyzom a hnusnými žížalami do nevystátia. Škoda podoby!

Braček čo že mi to píšeš o tých prosriednych rúčkach — tá fráza mi je celkom neznáma to bude vari Šekspírovská dáka, tak myslím. Apropos teraz Ti čítavam drámy jeho — to Ti je psisko vicovatý, vie Ti on i hrubo i tenko že radosť — vie pojať život hrdinov homéricky.[123] — Samovie to knižky, ale vraj on nečítal, to je človiečik ten Samo,[124] nerád takô čo čítava a predsa Ti vie román hrať, má vlohy t. j. srdce, ale nevyvinutô k vyšším letom. Nedávno sme filosofovali, som sa mu znepáčil, môj Dualism ho vraj tak pomútil, že si teraz nevie statočnýho človeka predstaviť vo mne až som sa musel smiať na ňom. On sa teraz zase životu theologickiemu oddal, chce sa ospovedať zo svetáckych svojich hriechov. Škoda, ten človek že viacej neskúsil a nenapovažoval sveta.

Teraz ab invisci Ťa pozdravuje, t. j. viem že Ťa dá pozdravovať. Pozdrav Fillu,[125] či sa nežení, — Poloniho,[126] Fera[127] a všetkých poctivých (t. j. neženatých) mojich známych

s Bohom Tvoj JB m. p.



[115] — Signatúra 23 A 1, dve strany, formát 8°.

— Botto na liste dátum nenapísal. Jozef Škultéty na list poznačil: „J. Botto Dobšinskému. Podľa Dobšinského udania r. 1853 (?)“. Z textu listu vysvitá, že ho písal v júli (meno Amálie, ktorú tu Botto spomína, pripadlo podľa dobového kalendára na 10. júl). Dešifrovanie mena zo skratky „J S z H“ ako Ján Straka z Hrachova pomohlo definitívne spresniť dátum listu na druhú polovicu júla 1853 (teda už bez Škultétyho otáznika).

[116] Ján Straka z Hrachova. Botto má tu na mysli viedenské Slovenské noviny. V čísle 77 z 5. 7. 1853 priniesli správu: „S úprimným politováním připomíname, že jeden z tu meškajícich mladých mužů našich, výborně učený doktorand lekářstva J. S. v jakémsi zmatku mysle přešlou neděli násilnou smrt hledal i strašlivým způsobem naleznul.“ V čísle 78 zo 7. 7. 1853: „Včera po pol. byl nešťastný rodák náš J. S. (z Hrachova, v malohont. st.) u přítomnosti všech kolegů a hojného počtu známych, se všemi cirkevními obřady, do vlastního, od kolegů zakoupeného hrobu pochován. Nešťastný mladý muž zanechal po sobě vzácnou bibliotheku.“ O udalosti sa dozvedá aj Ján Kmeť v liste Dobšinskému z Kubína 23. 7. 1853: „Či nevieš dač istého o našom Jankovi Straka, čo bola príčina samovraždy? Škoda takých ľudí! Bože, nepokladaj mu to za hriech!“ (M 14 C 21a).

[117] Ján Kisel z Bystrice — spolužiak z Levoče, neskôr nadlesný v Sabadke pri Rimavskej Sobote

[118] Botto tu má na mysli Sama Rosiara z Tisovca, poslucháča lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici: „Srdce zápalu plné, ale slabé; roku 1853 v lete našli ho na Dieliku medzi Tisovcom a Muráňom cez srdce guľkou prestreleného. Nebodaj z nevôli nad nepodareným študovaním a nad nezdarnými domácimi okolnosťami prestrelil sa sám“ (Dobšinský: Deje Jednoty, faksimile, s. 134).

[119] Gustáv Gáber z Lovinobane — spolužiak z Levoče; bol úradníkom v Novohrade. Nepodarilo sa zistiť bližšie údaje, či sa tiež nepokúsil o samovraždu — tak by aspoň vyplývalo z kontextu listu.

[120] Ha! žena, prach márny (poľ.)

[121] Upír (poľ.); asi narážka z Mickiewiczovej poézie.

[122] František Filo — zememerač vo Valči

[123] Bottova mienka o Shakespearových dramatických schopnostiach je veľmi priliehavá. V podobnom zmysle si zaznačil zaujímavé myšlienky o polarizácii historických drám Záborského a Shakespeara pri koncipovaní Čachtickej panej.

[124] Samo Šípka

[125] Eduard Fillo z Boce — spolužiak z Levoče; bol učiteľom v Brezne

[126] Ján Polóni z Brezna — spolužiak z Levoče; vtedy i neskôr bol mestským úradníkom v Brezne

[127] Mikuláš Štefan Ferienčík (30. 7. 1825 — 3. 3. 1881) bol vtedy až do roku 1860 adjunktom slúžnovského úradu v Brezne. Neskôr bol redaktorom Pešťbudínskych vedomostí, Národného hlásnika a dosť plodným prozaikom. Oženil sa 2. 2. 1857 s Brezňankou Relkou Tibelyovou.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.