Listy Jána Bottu
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová
B. Bystrica 14/12 880[997]
Bračekovci drahí![998]
Odpusťte, že Vám prázdny lístok posielam; ľutujem i sám dosť — ale čože robiť? darmo je! — mám ešte dosiaľ Katzen Jammer[999] — a tu sa forcirovať[1000] nedá. Do prvšieho čísla „Pohľadov“ teda už nič. a do budúcich[1001] — ako p. Boh dá; — nebudem Vám nič sľubovať, že by som zase takto nepochodil. Ostatne pri tomto celom malére aspoň ma to presvedčenie potešuje, že tým časopis Váš, ktorý je v dobrých rukách, ani ako mak neutrpí. A tak s Bohom! pravou nohou napred! —
Šťastlivý nový rok nám všetkým!
Tu pripojená päťka ako predplatok za „Pohľady“.
Váš oddaný ctiteľ a priateľ J Botto
[997] — Jedna strana, 8°, originál listu v LAMS, prír. číslo 1119/66, evid. číslo 1919. List je doteraz mylne zaradený medzi listami Júliusa Bottu (pre skratku krstného mena „J.“: jednoznačne však ide o Jána Bottu).
[998] Svetozár Hurban-Vajanský a Jozef Škultéty vtedy pripravovali prvé číslo nového mesačníka Slovenské pohľady. V prvom ročníku 1881 boli obaja uvedení ako redaktori, od roku 1882 do roku 1889 ich redigoval Vajanský sám; Botto tu reaguje na ich vyzvanie o príspevok do SP (ich vyzvanie sa nezachovalo).
[999] mačací žiaľ (nem.) — hlavybôľ, „kocovina“; Botto zrejme naráža na situáciu po vydaní Spevov (porovnaj komentár k listu 84). Môže však ísť aj o komplikácie v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného stavu. A či je to už začiatok osobných príkorí, ktoré Bottovi uštedrili vtedajší bystrickí maďaróni za jeho pomoc pri vzdelávaní slovenskej mládeže? V liste najmladšieho syna Viliama Paulinyho-Tótha Ľudovíta z Banskej Bystrice 19. 10. 1880 svojmu švagrovi Matúšovi Dulovi čítame: „My sme si založili tuná slovenskí študenti ev. gymnázia slovenský Spolok, ku ktorému nám pomáhajú páni niektorí, pán Hodža, ev. farár v Radvani, pán Hanzlík, pán profesor Kmeť a pán inženýr Botto nám možno na zimu požičia izby, do ktorej sa schodiť budeme, tam budeme čítať noviny a iné slovenské spisy, rečniť, práce donášať atď. V tom spolku nás je 14“ (Fond Matúša Dulu, Štátny ústredný archív SSR, Bratislava).
[1000] napomáhať, podporovať (lat.)
[1001] Za života neuverejnil Botto v Slovenských pohľadoch nič, jedine po jeho smrti tu vyšlo viacej jeho básní z pozostalých rukopisov v prepise Pavla Dobšinského.
