Listy Jána Bottu
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová
V Slatine 26/11 855[307]
Brat Palo! Že som Ti ešte nezomrel až posaváď to môžeš z tohto lístoku videť a veriť, a ak Ti je to ešte nie dosť, poď a skúsiš. A práve teraz Ti to vravím, poď! keď si chlap a skúsiš — bo som veru v dobrej vôli. Nuž len si to pomysli, predstav a obleč sa do mojej koži! — Dostal som Ti list od Sama z T.,[308] píše Ti mi, že sa žení, volá ma na svadbu a nebojí sa Ti mi — aj to tak sucho povedať, že si on P-ku berie, hoj! „Tristotisíc hrmených by sa zapralo v tvú dušu babskú!“ Pozrem Ti do očí! — Povážte, prosím! a rozvážte kotro, ka, šva, ak?![309] V tomto plameni by som Ti braček bol naiste už zomrel, keby ma moja až dosiaľ nekúrená chyža z neho nebola vykurovala — tak hľa, pán farár, máte hneď na nedeľu thema: Nic není na svete zlého! — na hárok perroratii exemplum:[310] žárlivosti plamen a studená chyža v Slatine. — No ale som mu poslal zato v papieriku soli, na svadobnú polievku. — A teraz braček povedz aj tvojmu susedovi[311] tento príklad pokory. Nech sa popredku hotoví na kúru, abo nech si berie fúru hneď na zitrá do Turca. Viacej mu teraz neviem povedať pri tejto mojej chladnokrevnosti — nech robí, čo chce. Čo ma priam na Seniorát zadá[312] — nič nevykoná. — Od tých som Ti taký zamrznutý ako moje kopce Lavrin a Riman,[313] takie sa už moje prse ako tieto dva obloky — či sa kedysi zahrejú? — ach, nemáš, nemáš nádeju![314] — —
Tak hľa, Palo! všetko tašlo! Leto, jeseň, všetko, všetko, len nie moje zamestknania. To ti Tak ešte chodíme von dívať sa z kopca na kopec, ako dakedy o Ďuri[315] — niet pomeškania. Naraz ako sa na chviľu vyberie, hybaj o závod za slncom na najvyšší hrebeň — tam sa peč, mrzni, až kým pani mla[316] s pánom dažďom neprídu pre nás, aj tým sa veru dlho dáme prosiť, kým nás dolu dák sklonkajú. A tu je potom koniec poézie, t. j. jeden stolec a studená izba (truhla a jama — daguerotypický[317] obraz). Z tohto všetkieho sa dá to mravnô naučenia vytiahnuť: že ak ma Pán Boh ta donesie k Tebe — že by si bol dobrým kurivom dobre zaopatrený. —
Novieho Ti tiež nič neznám. Očová ešte prázdna, ale ako sa zdá barometer okolností ukazuvať — B. nechytí.
— — — Vedľa bývalieho obyčaja som už na (treťom) na štvrtom mieste v koste, a predca nič netučniem. — Pugillár[318] sa mi derie, a čím viac dier, tým vätsmie z neho von padá. — No ale veď sa to, lala, starie noviny, a ja som to chcel novie — no veď je nič. — Potom aždaj keď do tvojej novej fary prídem, budem Ti vedieť aždaj viac novieho povedať. Do tých čias sa už len nezmyš,[319] veď to bude do fašiangov. — Do videnia. S Bohom a pozdrav všetkých domácich. Amen!
J Botto
[307] — Dve strany, 8°.
[308] Samo Šípka z Turca
[309] gemerské nárečové výrazy
[310] pred reči príklad (lat.)
[311] Botto asi myslí Samuela Ormisa.
[312] Vtipný slogan z kňazských rozhovorov.
[313] názvy kopcov pri Slatine, kde vtedy Botto pracoval
[314] Mimovoľne prešiel Bottovi výraz do rýmovej pozície.
[315] V kalendári je meno Juraj 24. apríla; Botto tu naráža na nepredvídanú premenlivosť jesenného počasia.
[316] hmla (nárečovo)
[317] Prvopočiatočné štádium fotografie podľa mena jej francúzskeho objaviteľa.
[318] peňaženka (dobovo všeobecne zaužívané)
[319] T. j. neožeň sa.
Galéria obrázkov
Obrázok
