Ján Botto: Listy Jána Bottu (23. Pavlovi Dobšinskému (26. XI. 1855))

23. Pavlovi Dobšinskému (26. XI. 1855)

V Slatine 26/11 855^[307]

Brat Palo! Že som Ti ešte nezomrel až posaváď to môžeš z tohto lístoku videť a veriť, a ak Ti je to ešte nie dosť, poď a skúsiš. A práve teraz Ti to vravím, poď! keď si chlap a skúsiš — bo som veru v dobrej vôli. Nuž len si to pomysli, predstav a obleč sa do mojej koži! — Dostal som Ti list od Sama z T.,^[308] píše Ti mi, že sa žení, volá ma na svadbu a nebojí sa Ti mi — aj to tak sucho povedať, že si on P-ku berie, hoj! „Tristotisíc hrmených by sa zapralo v tvú dušu babskú!“ Pozrem Ti do očí! — Povážte, prosím! a rozvážte kotro, ka, šva, ak?!^[309] V tomto plameni by som Ti braček bol naiste už zomrel, keby ma moja až dosiaľ nekúrená chyža z neho nebola vykurovala — tak hľa, pán farár, máte hneď na nedeľu thema: Nic není na svete zlého! — na hárok perroratii exemplum:^[310] žárlivosti plamen a studená chyža v Slatine. — No ale som mu poslal zato v papieriku soli, na svadobnú polievku. — A teraz braček povedz aj tvojmu susedovi^[311] tento príklad pokory. Nech sa popredku hotoví na kúru, abo nech si berie fúru hneď na zitrá do Turca. Viacej mu teraz neviem povedať pri tejto mojej chladnokrevnosti — nech robí, čo chce. Čo ma priam na Seniorát zadá^[312] — nič nevykoná. — Od tých som Ti taký zamrznutý ako moje kopce Lavrin a Riman,^[313] takie sa už moje prse ako tieto dva obloky — či sa kedysi zahrejú? — ach, nemáš, nemáš nádeju!^[314] — —

Tak hľa, Palo! všetko tašlo! Leto, jeseň, všetko, všetko, len nie moje zamestknania. To ti Tak ešte chodíme von dívať sa z kopca na kopec, ako dakedy o Ďuri^[315] — niet pomeškania. Naraz ako sa na chviľu vyberie, hybaj o závod za slncom na najvyšší hrebeň — tam sa peč, mrzni, až kým pani mla^[316] s pánom dažďom neprídu pre nás, aj tým sa veru dlho dáme prosiť, kým nás dolu dák sklonkajú. A tu je potom koniec poézie, t. j. jeden stolec a studená izba (truhla a jama — daguerotypický^[317] obraz). Z tohto všetkieho sa dá to mravnô naučenia vytiahnuť: že ak ma Pán Boh ta donesie k Tebe — že by si bol dobrým kurivom dobre zaopatrený. —

Novieho Ti tiež nič neznám. Očová ešte prázdna, ale ako sa zdá barometer okolností ukazuvať — B. nechytí.

— — — Vedľa bývalieho obyčaja som už na (treťom) na štvrtom mieste v koste, a predca nič netučniem. — Pugillár^[318] sa mi derie, a čím viac dier, tým vätsmie z neho von padá. — No ale veď sa to, lala, starie noviny, a ja som to chcel novie — no veď je nič. — Potom aždaj keď do tvojej novej fary prídem, budem Ti vedieť aždaj viac novieho povedať. Do tých čias sa už len nezmyš,^[319] veď to bude do fašiangov. — Do videnia. S Bohom a pozdrav všetkých domácich. Amen!

J Botto

^[307]— Dve strany, 8°.

^[308]Samo Šípka z Turca

^[309]gemerské nárečové výrazy

^[310]pred reči príklad (lat.)

^[311]Botto asi myslí Samuela Ormisa.

^[312]Vtipný slogan z kňazských rozhovorov.

^[313]názvy kopcov pri Slatine, kde vtedy Botto pracoval

^[314]Mimovoľne prešiel Bottovi výraz do rýmovej pozície.

^[315]V kalendári je meno Juraj 24. apríla; Botto tu naráža na nepredvídanú premenlivosť jesenného počasia.

^[316]hmla (nárečovo)

^[317]Prvopočiatočné štádium fotografie podľa mena jej francúzskeho objaviteľa.

^[318]peňaženka (dobovo všeobecne zaužívané)

^[319]T. j. neožeň sa.

ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ján Botto: Listy Jána Bottu

23. Pavlovi Dobšinskému (26. XI. 1855)

Ján Botto

Ján Botto:
Listy Jána Bottu