Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 143 | čitateľov |
[930]
Kmotre Pavle!
Už ani neviem, či si Ty mne, a či som ja Tebe bol odpoveď dlžen. Ale už ako je, tak je, už Ti len píšem. Chcel som Ti to už dávno, dávno urobiť, ale keď to moje okolnosti boli ani sem ani ta, tak som Ti nevedel čo, jako písať. Teraz už aspoň to viem, že som znikä[931] — a zostanem len tu, kým sa mi dač netrafí. Komorské práce som si ešte v jäseni dokončil a oddal. Nových vätších prác už niet,[932] len dáke škvarky, jedna tu, druhá tam — tak do tých sa mi lapať ani nechcelo. A to tým viac, že ma Turčania boli na koňa posadili, že mi na jedno 5 rokov práce u Pronajovcov atd. vykonajú. Bol som v pojednávaní celú jar s Melferberom fiškálom,[933] ktorý ma viac ráz ubezpečoval, že sa poslané moje výminky už od jednotlivých pánov prijaté, len pro forma sa ešte uzavretie vraj compossesoratu dočkať má. Tak som čakal až do Mája, a tu mi potom na netrpelivô moje dotieranie raz odpíše, že je všetko fuč; lebo vraj že oni radšej „derék magyaremberovi“[934] o 1/8 dajú viac, a v skutku aj tak práce druhému oddali. (Nach sa ich zdraví len dočkajú!) A ja som zostal, podporovaný priateľom, na ľade. Teraz nerobím nič. Čítam najnovšie plody prírodoskúmateľské a philosofie naturalistov; robím staviteľské štúdia a plány na kaštiele pre breznianske potkany, vulgo kanalizáciu Venezie, Burgundie, Sicílie a Sardínie — breznianskej.[935] Čosi mám aj na Mýte robiť podjeseň. Z tohto obrazu mojich okolností myslím, že Ti dosť zretedlne do očí padá pohodlný „bade saison“[936] z mojej stránky. Keď by to Tvoje okolnosti dovoľovali tiež, tak by som mal ten plán, aby sme sa vybrali ešte aspoň raz na tie liptovské vrchy do Železného na pár týdňov.[937] A plán ten previesť nie len horeudané pohnútky a priori, ale aj iné a posteriori mi dotušujú. — Tak teda, keď si chlap, zverbuj sa a poď! Už či ešte tohto mesiaca, či na druhý, všejedno, len poď! — Však si si zarobil pri Sborníku na krpce.[938] — Odpíš mi, ako sa Ti ten plán popáči a hajde! —
S Bohom, do videnia! Uprimnô pozdravenie pani kmotre a celej rodine. —
V B Bystrici 17. Juna 874
Tvoj J Botto
P. p. Keď budeš prosiť o dišpensáciu,[939] prilož ta aj moju pokornú prosbu. — Na zdar! A Cenerovcov by si tiež mohol sverbovať.[940] Pozdrav ich.[941]
[930] — Dve strany, 4°, signatúra 36 D 14.
[931] T. j. nič (nárečovo).
[932] Vo variach LAMS, signatúra V 201 sa našiel list od nezisteného zememerača českého pôvodu zo Štiavnice 6. 3. 1874 s podpisom Antonín — adresáta sme identifikovali ako Jána Bottu a tu ide o odpoveď na nezachovaný Bottov list. Podľa toho sa Botto zaujímal o vyhliadky práce v rámci štátnej služby — meranie Turca. Bottovi v liste odporúča podať žiadosť do Pešti, kde je hlavné riaditeľstvo tejto operácie (merala sa vtedy Oravská a Trenčianska župa, Liptovská už bola ukončená). Úsilie o štátnu službu sa však ani tentoraz pri Bottovi neskončilo priaznivo.
[933] Žigmund Melfelber (1843 — 1901) — advokát v Martine
[934] statočnému maďarskému občanovi (maď.)
[935] dobové, ironizujúce názvy častí Brezna
[936] kúpeľná sezóna (franc.)
[937] Botto spomína na spoločný pobyt v Železnom roku 1872; porovnaj aj Dobšinského odpoveď z 26. 6. 1874 (úryvok nižšie).
[938] Botto má na mysli druhý zväzok matičného Sborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier — Dobšinský bol jeho redaktorom; zborník ostal nedokončený pre zlikvidovanie vydavateľa — Matice slovenskej v Martine roku 1875.
[939] oslobodenie, uvoľnenie (lat.)
[940] T. j. aby Pavel Czéner išiel s nimi na výlet.
[941] Tu zaraďujeme ako časove najbližší údaj z listu Daniela Kopu (1837 — 1920), radvanského učiteľa, ktorý písal Jánovi Bottovi 20. 4. 1874: „Na prijdúci štvrtok, v deň to pamiatky pohrebu ako i sadenia lipy máme o 7 večer zaspievať nad hrobom Sládkovičovým, čo keď Vám v známosť týmto cieľom uvádzam, by ste v tenže večer, ak Vám možno bude, tiež dolu zísť nesťažovali si; spolu prosím Vás, by ste nám, ak dostihnete cez zajtrajšok zložili 2 veršíky textu k tej melódii U prúdu valných a 1 veršík k tej Dobrú noc, má milá, dobrú noc“ (23 A 28). Nevieme, či Botto vyhovel tejto žiadosti: v jeho fonde sa texty nenašli.
— Bottov list publikoval Ján Čajak v časopise Bratislava, 1, 1927, s. 539.
— V Bottovom fonde sa po tomto poslednom Bottovom liste Dobšinskému zachovali tri Dobšinským písané archívne jednotky. Na korešpondenčnej karte z 23. 6. 1874 mu gratuluje z Rimavskej Soboty k meninám. V liste z 26. 6. 1874 ho volá do Gemera, lebo pre nedostatok peňazí sa teraz nemôže vybrať ani do Železného, iba ku svokrovcom do Slatiny. Na korešpondenčnej karte z 1. 7. 1874 mu spresňuje pobyt v Slatine — „bude to aspoň porisko zo sekery, keď niet dudkov do Železného“.
— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam