Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 143 čitateľov


 

82. Jaroslavovi Vlčkovi (23. II. 1880)

B. Bystrica 23/2 880[977]

Ctený Pane Priateľu![978]

Potešil som sa hneď, ako mi p. Pokorný oznámil, že Vy, pane, máte byť korrektorom spevov mojich; — bo, znajúc jak dobrú vôľu, tak i spôsobnosť Vašu v spisbe slov, viacraz dokázanú, nemohol by som si v tomto ohľade ani šťastnejšieho výboru priať. Zvlášte pozorlivosť je hlavnou cnosťou korrektora: a táto v každom riadku listu Vášho tak skvele dosvedčuje sa. Som síce nie škrupulant pri zovniutorných maličkostiach, ale korrektnosť uznávam za potrebnú, už k vôli samému obecenstvu, — a často maličkosti zastienujú aj podstatné veci. Z tej príčiny za té Vaše upozornenia, bárs aj vo všetkom mi s Vami súhlasiť neprichodí, Vám len zaviazaným byť musím. Dovolíte mi teda na ne zkrátka odpovedať.

Acc. a genit. množ. počtu zájmena, tak ako je to pri osob. podstatných menách, má byť rovný, — teda jich abo ích; obe formy, i tá so zatvoreným, i táto s otvoreným i zvlášte v metrickej reči ponahať sa má, s použitím prvej po samo-, druhej po spoluhláske. Tak podobne i jaký a aký, jako a ako užívať sa môže.

Jakby, akoby je na Slovensku bežnô aj v adversatívnom význame (niekde, ako v Trenčíne, i lež, leč), ale v českej forme než, nežli nikde. A preto by som si prial i to ponahať s jednoduchou pod hviezdičkou poznámkou, alebo na konci v zozname neznámych slov.

Nomin. mn. počtu pri osob. mužských má byť všade i; pri ostatných živých či neživých y, vynímajúc vo význame personifikačnom, kde tie prvšie dostanú tiež i. Teda v poťažných príkladoch: dvanácti sokoli personifikovane, — Bieli orli svatobníci a sokoli domeníci — takže. Potom prídavné i zájmena tak jako hore samostatné; slovies koncovky ale len pri mužsk. životných píšu sa s i, k. pr. Hady sa hor zpali, a klesli; Boly časy boly atd. (Chalupka síce, ktorý je znateľ, píše aj Boli časy boli).

Sloveso arb. sa miesto sú, nahá sa s poznámkou ako hore spomenuto.

Neochráňa, ohlása nech len zostane; forma tá má za seba hlavné pravidlo a úžitok, naproti žiaden dôvod.

Svojich bratov bolo by tiež dobre, jako aj smrť Jánošíkova, nad hrobom Kollárovým — ale to intímnejšie znie mojich bratov, — a sviatočnejšie smrť Jánošíka, nad hrobom Kollára, jako je to aj v bibličtine: syn človeka, cestou diabla atd. užívané. Vo viazanej reči zvlášte i táto druhá forma, bárs sa podobá germanizmu, obstáť môže.[979]

Hore hu! interjekcia bárs je aj krasomluva, ba práve preto — nech zostane s poznámkou. Sťa, sťa by na miesto: jak, jako, ani, akoby môže sa tiež zamiešať, kde je tých jak primnoho, len nie práve v donesených dvoch príkladoch, kde sa nahať má zatvorené jak. Stáť má teda: jak oltárne sviece, jak obetnia žiara; ale môže byť: a chlapci sťa sochy okolo oltára, atd. a viac.

Pravdu máte — že iba bez h stáť má; že chybné za to že som to schytil s preto že atd. zameniť má. Tiež lokál má byť hájoch.

Ale vari dosť už bude o tých práškoch.[980] U nás vôbec je ani nemožno ešte, ba ani neužitočno sa toľmä kefovať, kde je tvorenie ešte v behu, lebo by to bolo len na skazu reči našej. Nám radšej prichodí formy, slová, frázy krasomluvné prave shľadúvať, jak odhadzovať. Potom len, keď to bude sobrané a preštudované, možno bude aj sostaviť pravidlá grammatiky a syntaxy také, na ktoré sa opierať bude možno. Dosiaľ to máme len všetko dočasné. Od ľudu sa nám nadbä reč našu učiť, aby sme neprešli tak ako Maďari (keďby nie tých pár orthologov), pohrdnúc postaťou svojou, napokon nenašli sa v „lufte“.[981] — Prosím Vás teda úctive toto všetko mať pred očima pri correcture. Čo sa obsažných poznámok Vašich týče, odpusťte že jich prijať nemôžem. Pošli ony lebo z Vášho nedopatrenia, lebo zo zatmelosti práce mojej — a tu mi potom nič iné nepozostáva, jako mi vzdýchnúť si: tempus et oleum perdidi![982] a — — alebo commentár napísať; — len že už papieru niet —

teda s Bohom!

Váš s úctou Vám oddaný priateľ J. Botto


[977] — Originál listu v LA PNP v Prahe, pozostalosť Jaroslava Vlčka. Odpis vidovaný Jánom Martákom v LAMS, signatúra 29 I 8 (Pražákov fond), tri strany, 4.

[978] Jaroslav Vlček (1860 — 1930) bol v tom čase ako kandidát profesúry poslucháčom pražskej univerzity. Keďže pochádzal z Banskej Bystrice, kde bol v šesťdesiatych rokoch jeho otec Václav profesorom gymnázia, je dosť možné, že sa s Bottom aj osobne poznal (naznačuje to aj Vlčkov list Bottovi).

[979] Vlček mnohé z pripomienok akceptoval v texte, ale niektoré (napríklad názov Smrť Jánošíkova) na radu jazykovedca Martina Hattalu opravil aj proti Bottovej vôli.

[980] T. j. o jazykových detailoch v textoch veršov.

[981] vo vzduchu (nem.): Botto tu naráža na vývojové tendencie maďarského spisovného jazyka oproti hovorovej maďarčine.

[982] zmárnil som čas i olej (lat.); t. j. robil som zbytočnú a márnu prácu

— V texte spomínaný Vlčkov list Bottovi z februára 1880 sa nám nepodarilo nájsť; po Bottovej smrti sa zrejme stratil v jeho pozostalých písomnostiach.

— Text Bottovho listu Vlčkovi (okrem úvodných a záverečných formulácií) uverejnil Ján Marták v Súbornom diele, s. 510 — 511.

— K tomuto Bottovmu listu sa zachovala Vlčkova neskoršia sumarizujúca odpoveď s dátumom 1. 6. 1880 (text uverejnil Ján Marták v Súbornom diele, s. 512; nové pretlačenie s podrobným komentárom v prílohe našej štúdie Česká pomoc pri vydaní Bottových Spevov, zborník Literárny archív 16, Martin 1980, s. 211 — 212).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.