Listy Jána Bottu

Vo V. Skalníku na deň Pavla 856^[320]

Palo môj, Palo! Na deň Tvojho mena, práve v tú hodinu, keď Ti hostia pripíjajú, som pri Tebe s mojimi všetkými možnými vinši. Počuješ? nie? — všetko jedno, — len si cítiš. Nediv sa, že Ti adaj tak nevinšujem ako druhí, — to má svoje príčiny — najostatnejšia a najhlavnejšia je tá, že si mne Ty nenalial s nimi zároveň pohár, teda nemám zač ani tak s nimi zaroveň vinšovať. A preto keď si ma k sebe nevedel dovliecť — vinšuj si sám na mesto mňa a je punctum.^[321]

Hej, Palo, Palo, ďaleko si Ty to dáko, ďaleko pri tejto mojej commodnosti a slabosti financiálnej, — od Slatiny. Preto moje sľuby a Tvoje očakávania zostali v blate. Ale sa nič neboj, čo človek žiada, to vraj kedy-tedy predca raz dočiahne. Počkaj len, kým si Ty zgazduješ na svadbu a žienku opatríš, ja si tiež zgazdujem na cestu a opatrím kočiša, čo ma na túže slávnosť, trebars na prosried sveta, zavezie, ku Tebe. A preto, braček zlatý, keď ma chceš pod svojou strechou videť, uži času, ako hus klasu. Či Ťa ja kedy pod mojou vidím, o tom nechcem pochybuvať, ale kedy? Spýtaj sa, brat, toho, kto o tom vie — a povieš to aj mne potom.

Ja som sa Ti až dosiaľ doma^[322] zaplietol, príčinou domácich mrzutostí a nádejných okolností. Nazítra idem domrzený, bez dákej istejšej nádeje ta, kde je svet môj deskami^[323] zabitý — ta, kde som bol až dosiaľ, do cudziny, do Slatiny,^[324] — a dokiaľ to tam budem, to neznám. Contract tam mám spraviť hneď teraz na 5 či 6 rokov, kým sa, t. j. tá práca skončí — ale tak sa zaviazať (urobiť) nemám vôľu, bo Urbariálna Comissia už žije — pri tom všetkom, že nemám istie výhľady — ale ako bude, tak má byť — či naopak. Potom tam zimovať je tiež nič pre statočnieho proletára, — preto ak moja vôľa zvíťazí, zarazím šátor v Sobote.^[325] Tam sa potom skôr zídeme.

Večer som bol tiež na Pavlovej slávnosti u Markoviča,^[326] bolo nás dosť zo Sk., Hr.,^[327] Kraskova atd. a boli sme aj veselo dosť. Chcel som ísť na Tisovský bál, ale bez tovaristva som zostal doma. To ľutujem tým viac, až si aj Ty tam bol. Ale čo sa stalo, stalo sa. Mne je už týmto po fašiangoch, ale nie aždaj ešte po radosti a veselosti.

Štúr^[328] vraj zomrel — zišiel zo sveta ako herec z bíny a cordina^[329] spadla a sto rokov ju nezodvihne. — Bez jednej lastovičky leto možnô — ó, hej, ale nie okolo Mihala, keď jedna sa od nás odoberá.^[330]

Čo že Ty to ozaj tam robíš, Pavle? — okrem kúrenia? či sa Ti gazdovstvo množí? a či si hodne poklal na tú hostinu — škoda — ľutujem sto razy, ak môj sľub bol príčinou smrti len jedneho kodkodáka — ak sa Ti tam len jedna omrvina daromne zahubila, tá mi naveky bude v oku. Tak braček, ma uspokoj, poteš a očisť čím skorej. Len jedno! — ešte jedno — ! — No len si kúr, kúr si, len kúr! — A jarmočnô či si ozaj dostal od otca poslanô?^[331] a či by si račej bol chcel hrnčok na herba thee.^[332] — Píš mi teda, píš na tieto všetky otázky, ešte kým nás cholera nedorazí. — A pozdrav všetkých, čo sa na mňa nehnevajú, tých čo ma znajú ale zvlášte, tých čo ma neznajú — nadovšetko.

s Bohom

Tvoj J Botto