Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 143 čitateľov


 

24. Pavlovi Dobšinskému (25. I. 1856)

Vo V. Skalníku na deň Pavla 856[320]

Palo môj, Palo! Na deň Tvojho mena, práve v tú hodinu, keď Ti hostia pripíjajú, som pri Tebe s mojimi všetkými možnými vinši. Počuješ? nie? — všetko jedno, — len si cítiš. Nediv sa, že Ti adaj tak nevinšujem ako druhí, — to má svoje príčiny — najostatnejšia a najhlavnejšia je tá, že si mne Ty nenalial s nimi zároveň pohár, teda nemám zač ani tak s nimi zaroveň vinšovať. A preto keď si ma k sebe nevedel dovliecť — vinšuj si sám na mesto mňa a je punctum.[321]

Hej, Palo, Palo, ďaleko si Ty to dáko, ďaleko pri tejto mojej commodnosti a slabosti financiálnej, — od Slatiny. Preto moje sľuby a Tvoje očakávania zostali v blate. Ale sa nič neboj, čo človek žiada, to vraj kedy-tedy predca raz dočiahne. Počkaj len, kým si Ty zgazduješ na svadbu a žienku opatríš, ja si tiež zgazdujem na cestu a opatrím kočiša, čo ma na túže slávnosť, trebars na prosried sveta, zavezie, ku Tebe. A preto, braček zlatý, keď ma chceš pod svojou strechou videť, uži času, ako hus klasu. Či Ťa ja kedy pod mojou vidím, o tom nechcem pochybuvať, ale kedy? Spýtaj sa, brat, toho, kto o tom vie — a povieš to aj mne potom.

Ja som sa Ti až dosiaľ doma[322] zaplietol, príčinou domácich mrzutostí a nádejných okolností. Nazítra idem domrzený, bez dákej istejšej nádeje ta, kde je svet môj deskami[323] zabitý — ta, kde som bol až dosiaľ, do cudziny, do Slatiny,[324] — a dokiaľ to tam budem, to neznám. Contract tam mám spraviť hneď teraz na 5 či 6 rokov, kým sa, t. j. tá práca skončí — ale tak sa zaviazať (urobiť) nemám vôľu, bo Urbariálna Comissia už žije — pri tom všetkom, že nemám istie výhľady — ale ako bude, tak má byť — či naopak. Potom tam zimovať je tiež nič pre statočnieho proletára, — preto ak moja vôľa zvíťazí, zarazím šátor v Sobote.[325] Tam sa potom skôr zídeme.

Večer som bol tiež na Pavlovej slávnosti u Markoviča,[326] bolo nás dosť zo Sk., Hr.,[327] Kraskova atd. a boli sme aj veselo dosť. Chcel som ísť na Tisovský bál, ale bez tovaristva som zostal doma. To ľutujem tým viac, až si aj Ty tam bol. Ale čo sa stalo, stalo sa. Mne je už týmto po fašiangoch, ale nie aždaj ešte po radosti a veselosti.

Štúr[328] vraj zomrel — zišiel zo sveta ako herec z bíny a cordina[329] spadla a sto rokov ju nezodvihne. — Bez jednej lastovičky leto možnô — ó, hej, ale nie okolo Mihala, keď jedna sa od nás odoberá.[330]

Čo že Ty to ozaj tam robíš, Pavle? — okrem kúrenia? či sa Ti gazdovstvo množí? a či si hodne poklal na tú hostinu — škoda — ľutujem sto razy, ak môj sľub bol príčinou smrti len jedneho kodkodáka — ak sa Ti tam len jedna omrvina daromne zahubila, tá mi naveky bude v oku. Tak braček, ma uspokoj, poteš a očisť čím skorej. Len jedno! — ešte jedno — ! — No len si kúr, kúr si, len kúr! — A jarmočnô či si ozaj dostal od otca poslanô?[331] a či by si račej bol chcel hrnčok na herba thee.[332] — Píš mi teda, píš na tieto všetky otázky, ešte kým nás cholera nedorazí. — A pozdrav všetkých, čo sa na mňa nehnevajú, tých čo ma znajú ale zvlášte, tých čo ma neznajú — nadovšetko.

s Bohom

Tvoj J Botto


[320] — Tri strany, 8°.

— Na liste sa zachovala adresa v tejto úprave:

Dvojictihodnému pánovi Pavlovi Dobšinský

ev. sl. b. k. s úctou na Bystrom

(Sebes pataka) p. Rosnyö

— Dátum sme určili na 25. 1. — a nie ako je zápis katalogizátora na liste — 29. 6.: „deň Pavla“ bol totiž vtedy aj v januári — a okolnosti listu určujú práve tento januárový, a nie júnový „deň Pavla“ (porovnaj aj gratulačný Bottov list číslo 29).

[321] bodka (lat.)

[322] T. j. vo Vyšnom Skálniku.

[323] doskami (nárečovo)

[324] Mimovoľný rým!

[325] Šiator v Rimavskej Sobote; t. j., že tam má pracovať, usadiť sa.

[326] Pavel Markovič — vtedy zastupujúci farár v Hrachove

[327] zo Skálnika, z Hrachova

[328] Ľudovít Štúr zomrel 12. januára 1856 v Modre.

[329] z javiska a opona (lat.)

[330] Michala je 26. septembra: Botto týmto prirovnaním má na mysli veľkú stratu, ktorú utrpelo slovenské národné hnutie nečakanou Štúrovou smrťou.

[331] Adresátov otec Pavol Dobšinský starší bol vtedy ev. farárom v Sirku; zomrel roku 1896 — vtedy už musel mať podľa Dobšinského listu asi 98 rokov! Botto sa s ním zrejme stretol na jarmoku v Rimavskej Sobote.

[332] čajová bylina (lat., nem.)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.