Listy Jána Bottu
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová
V Rakove dňa 7/2 854[151]
Servus Palo! Čo že to, ako že to, že si mi tak ešte v tomto roku nepísal. Ej! ty si pes, teba iste fašiangy z pier vykaštrovali a atrament sa Ti iste na fúzoch presúša a la parížska pomáda; či si ozaj, — keď sa nám tak tie naše predešlie listy boli zišli ako dva vagóny — rozbitý odletel dade na bok; či že nevieš s kerou von! — No adut! tromf![152] — — Ja som Ti za to dosiaľ nepísal, že nestačím. Už od 4 týdnov si čižmy pucujem na tú velikú púť, ktorú o krátky čas mám nastúpiť. Naozaj už mám jednu nohu na krok zodvihnutú, len mi odpíš, kedy sa tam kdesi okolo nás dáka zábavka strojí — a uvidíš moje čižmy. Ešte hádam aj zamrzne čez tento týden a zmrzlina spadne tiež z ceny. Po čom že je ozaj v Kocúrkove?[153] Apropos zmrzlina — bol Ti bál tuná vo Valči na actie pod rediteľstvom mojho principála,[154] neznám Ti ale povedať kedy to bolo, lebo som včera po ňom celý deň prespal — teda by mohol byť omyl tisku, ale si vyrátaj z kalendára, keď si Ty nespal. Obecenstvo, čoho sa nad čakania zišlo až do bieleho dňa dobre (sa) zabavilo, len už na svitaní Ti začalo von dvermi kolesá lámať. Najviac a najskorej sa vyhrnuli tí, čo zriedka svitania vídajú, aby aspoň raz do roka videli čo je to, ako je to. — Okrášlenia sály prevyšovali krásky turčianske svojou bájnou podobou a blesk stearínok[155] urobil tieňom jejich očí kristálny blisk.
Takýmto tonom som sa Ti 7-ho ohlasuval a 10-ho Ti hovorím o mojej ceste ako o ceste do Jeruzalema, na ktorú chce len človek prísť, ale nemôže. Už je všetko fuč, aj čižiem pucovania daromnô. No ale nič to, príde leto, vyschne blato — okolo Veľkej noci vtedy už na každý pád, a to iste sack ů pack.[156] lebo aspoň dosiaľ ešte žiadnej práce nemá
d. 16/2
môj principál na budúcu jar. Dobre by bolo, keby si mi toho pána Benkárovu[157] adressu dáko prezvedel, kde a či má merať ešte dakde, ak nie inde, teda by som sa až ta hodil ostatnej úfnosti do náručia. Medzitým S. Šípkova nôta takto zneje: Všetko sa mi, všetko zdá, Že nás pán boh požehná atd. Ale by som predca ľutoval z tohto Turca odísť, dobrí sa ti to tu podajedni ľudia. Škoda ešte, škoda cesty a fašianok — tuná už neznám, ako ich strávim, ale ešte má byť pohreb basy, na tom si ešte trocha poplačeme na krivú stredu. — A potom pôst, dlhý, tmavý, a potom zelená Veľká noc, hurrá! a vtedy Ťa cíckami[158] tak vyobšívam, že Ti dosť bude. Ale sa Ti aj zíde, že by si bol trocha friškejší na písanie. —
Pozdrav koho môžeš a — p. Boh Nás požehnaj! —
Tvoj J B, Ingenieur
[151] — Dve strany, 8°.
— Botto tento list dopisoval postupne v troch februárových dňoch 7, 10 a 16. 2. 1854.
[152] kartárske výrazy (staršie i súčasné)
[153] Dvojzmysel — Dobšinský bol kaplánom v Brezne a Ján Chalupka, jeho principál, bol autorom známej hry Kocúrkovo. Botto dal znak rovnosti medzi tieto dva miestne názvy!
[154] František Filo
[155] Sviečky; pôv. tuhý zvyšok pri lisovaní loja (gréc.).
[156] Vrece a balík (nem.); t. j. s celým majetkom.
[157] Inžinier Benkár — zememerač z Vacova
[158] Botto ešte v Levoči zapísal do Dobšinského Holubice ľudovú obyčaj z Rimavskej doliny „Chodenie s cíckami“ — sám to vysvetľuje ako „prinesenie prvších jarných púčkov a ohlásenie tej bohyne krásy a mladosti“ (Holubica, 1, 1846. s. 254).
