ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

135

čitateľov

31. Pavlovi Dobšinskému (12. VI. 1857)

Tisovec dňa 12 Juna 1857^[411]

Pavle!!! :/: (ten repetatur)^[412]

Kde že si, tisíc hrmenných! neznáš, že je zitrá 13 Jún? Súdny deň!^[413] Počkaj, keď si sa dosiaľ tak predo mnou skrýval, vykukneš ho tak z dakerieho sveta, lebo z toho, lebo z tohto; hiba to kunst^[414] bude Ťa nájsť medzi telkou mrvenicou, — na štestia Ťa mi tá Tvoja plešina len azdaj vyznačí medzi milionmi parochien. Nuž a potom, keď Ťa pochytím, naraz tá žltačka vyjde z Teba — dolu nohavicami. Potom si môžeš ísť, kde chceš, či kde Ťa zaženú. — Ja už len prosto potom pôjdem do neba a Ty z Tvojej temnosti večnej (lebo farári vraj majú temnosť osvetľovať ako na tomto, tak na tom svete) mi môžeš poslať adresu svoju a koltla No,^[415] ja sa už každý mesiac aspoň raz z dlhej chvíli dolu skloním Ťa vyhľadať — len svetla treba, ohňa treba!^[416]

Nuž či je to ozaj pekne — takto sa od druhího doviem, že Ťa vraj žltačka opantala — či si sa neznal oženiť, a tak mi prísť povedať, že čo Ti je? oj! oj! no či ho vidíš? — hm! — Ty si sa musel ešte s tým O-som^[417] na jeden penaz oddať a varíte tam dumy a jedy a ostríte zbroj, na súboj so mnou len varte, brúste, ja som tu a budem tu do termína. 24 Júna som hotový vás privítať na Trstí, 500 lakťov^[418] na západ od pyramídy, pri morskom oku. Odpovedz mi, hej, lebo nie? bo ináč Ti nadám do do — — — do — — —, ale len potom, keď mi neodpovieš — dopoviem do akých, tedy si len sám mysli.

Ja Ti len merám furt a merám, a vše toho len veľa ostáva nazad. Keď by si mi ta prišiel za figuranta, tak by mi lepšie išlo. — Nuž ale braček naozaj ako sa máš? či hrebieš? ako gazduješ? čo robíš? s akým štestím? tak ma nahávaš v nevedomosti o Tvojom stave. Ej, Palo, už Ty nemusíš — byť Záporožec!^[419]

Dobre sa maj! Pozdravte sa

Tvoj J Botto

^[411]— Jedna strana, 4°.

— Adresa ako na liste číslo 28.

^[412]opakovanie (lat.)

^[413]V ten deň sa konal seniorálny konvent v Tisovci.

^[414]umenie (nem.)

^[415]numero, číslo (lat.)

^[416]Parafráza z Mickiewiczových veršov a z veršov svojej levočskej Piesne mladosti.

^[417]Samuel Ormis bol vtedy farárom v Nižnej Slanej blízko Bystrého.

^[418]staršia miera dĺžky, asi 45 cm (aj v Smrti Jánošíkovej)

^[419]T. j. neženatý ukrajinský kozák-bojovník. Botto túto narážku na slobodu v zmysle manželskom a na voľnosť ukrajinských Záporožcov použil aj v iných listoch Dobšinskému. Motív voľného Záporožca sa dostal aj do jeho poézie v básni Ohlas ukrajinskej dumky — vyšla v Sokole, 2, 1863, ako aj v súborných Spevoch 1880. Pri prvom uverejnení mala názov Dumka ukrajinská (Na smrť bývalého hajtmana Záporožcov Ivana Ivasenka). Pred textom veršov bolo štvorveršové motto z Heinricha Heineho v nemčine.