Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 143 čitateľov


 

40. Pavlovi Dobšinskému (30. XII. 1860)

v Martine dňa 30-ho Dec 860[504]

Bratre v Kristu!

Vedomô porekadlo „čo sa vlečie neutečie“ týmto písmičkom Ti plním. Odpoveď na Tvoj posledný list, át,[505] tu máš. Veru, veru Ti závidím — ale aj prajem to Tvoje štestia domáce. Ja už to len z druhieho štestia sa radovať, najviac, môžem. Či to vše tak má byť? čert vie, ale ja nie.

Ale prejdime z tých pleták na Sokola. Dúfaš, že budeš mať aspon 800 predplatiteľov. Bože daj! — ale mne sa vidí, že to pôjde riedko. Braček, okolnosti sú také, že sa obecenstvo na tento čas radšej s politikou obera; zabávať sa teraz chce najviac peknô pohlavia, a to má čudné launy,[506] to teba tiež vedieť zabávať. Pochlap sa teda ako najlepšie v tomto novom roku. Rozprávky akosi chybia — či to tí páni spisovatelia nemajú matérie dosť.[507] Ja som chcel dačo začať, ale to som zbadal, že je nič; teda ma zato nehreš. — Teda o politike som prestal. Keď je vraj teda ten svet teraz taký političný, najlepšie bude pol. noviny vydávať. O tomto a takto sa mali ešte v Sept. ľudia naši tam kdesi v Pešti zhovárať. Zhovárali sa dlhšie a zo všetkého vyšlo, že jim leda ešte asi 2500 zlatikov chybí. No nič to, povedá, to sa dá celá vec na actie po 20 zl. — a to malo byť na čase; ale redactor? — Nuž tu vera bolo kandidátov dosť — až na pokon sa na Markovi[508] našom zastavili. Tak hovorí kronika, ktorú Ťažký Jano[509] ako úd tej porady k nám doniesol.

Naš život sa tu dosť dobre drží, ale by sa mohol ešte lepšie. Medzitým — čo je ešte nie dosť dobré, časom, časom sa to vynahradí. — Divadlá nemá kto viesť, Samo[510] už in natúra len chce hrať a hrá! Prísažnovstvo by vraj nebolo skrze bínu poctenô — a potom — on len chce byť, nič viac a nič menej, ako — politik. Druhie chýry, čo sa tu robilo, si z novín mohol vyčítať. Len ešte čo sa robí Ti mám povedať. Úradnie vacatie sa začali a budú až po dietu — do Febr. Ľudia sa škrabú za ušima koho poslať na ten Rákoš?[511] — Jeden by bol istý, s ktorým by boli všetky stránky spokojné, ale druhý? Z našich sa sotva — ale pri tom všetkom možno — bude môcť zvoliť. Ťažký a H. O.[512] sa budú candiduvať.

Papier vychodí — teda — s Bohom! — —

Pozdravenia vám!

Tvoj

B

NB[513]

S.[514] Ti pošle účty od chlapcov. Teraz Ťa len dá pozdravovať s celou famíliou Tvojou.


[504] — Dve strany, 8°.

[505] teda (maď.)

[506] rozmary (nem.)

[507] Podobne o tom píše Dobšinský Viktorinovi: „Básní najmä mám gvalt, ale aj druhých zábavných článkov dosť a sľúbených tiež pekný počet. Budúcnosť je skrytá síce pred nami, ale Vám úprimne vyznám, že časy pre beletristický časopis neveľmi príznivé čakám. Lepší by bol teraz na čase politický časopis, ale kdeže ho napochytre vziať, ako vzkriesiť? (27. 4. 1860). „Teda ozaj nechávate Sokola cepenieť? Vaše dieťa je on tak ako moje: preto čo z toho vynde, to aj na Vás pripadne. Slovensko veru slabo sa hýbe, tým ráznejšie by bolo nám niektorým vystupovať. Len to by som rád ešte vedieť, čo je väčšia príčina Vášho odtrhnutia sa odo mňa: či to-ô, či tí Maďari, čo nás zjesť chcú, a predsa proti nim ani nekecneme, a či? No. to doplňte Vy, s’il Vous plais“ (22. 7. 1860; signatúra ako v liste 37, poznámka 2).

[508] Štefan Marko Daxner sa však nestal redaktorom pripravovaných Pešťbudínskych vedomostí: bol ním Ján Francisci.

[509] Ján Jesenský-Ťažký (1825 — 1889) — spolužiak z Levoče, advokát a začas slúžny v Martine, otec spisovateľa Janka Jesenského. Kandidoval vo voľbách v roku 1861, 1865, 1875, ale nikdy nevyhral.

[510] Samuel Šípka

[511] T. j. na snem v pripravovaných voľbách: krajinský uhorský snem sa začal v Pešťbudíne 6. apríla 1861.

[512] Ondrej Hodža (1819 — 1888) — ev. farár-senior v Sučanoch, brat M. M. Hodžu; kandidáciu na poslanca zrejme neprijal

[513] nota bene — poznámka v listoch v skratke NB. (lat.); dobre si zapamätaj, dobre si všimni

[514] Samo Šípka; tento písal Dobšinskému 8. 12. 1880 o zbierke na pomník Ľudovíta Štúra v Turci a poslal zoznam 30 mien; všetci obetovali len po 1 — 2 zlatých, iba „Ján Botto, zememerač v Martine 10 zl. v banknotách a Samuel Milec, ev. učiteľ v Necpaloch 1 ruský rubeľ“. Na tomto mieste sa žiada uviesť aj citát z listu Sama Šípku Dobšinskému s chybným datovaním roku 2. 1. 1860 — má byť 1861 — v ktorom mu píše: „Janko Botto, braček, keď toto píšem, ešte spí: teda ticho, lebo pán spí. Myslím, že sa už zo svojej strany na Sokola predplatil, lebo ti pred pár dňami po pošte list poslal aj jednu pieseň k novému roku. Gratuluj mu, lebo sme ho spravili čestným mešťanom v Martine“ (M 14 E 27). Šípka má zrejme na mysli báseň Novoročná v Sokole, 2, 1861, č. 2.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.