Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 143 čitateľov


 

71. Pavlovi Dobšinskému (20. V. 1872)

Bystrica 20/5 872[901]

Koma Palo!

Zdravstvujte všetci od pani matky počnúc až po novo(krst)ňa a Boh si Vás požehná a uradostní! Zásluha je, teraz to vidím, starať sa o potomstvo; bo vymierame. Teda — Sláva vám! milí moji kmotrovci za ten Váš nový dar; a poďakovania úprimnô za tú dúveru, ktorou ste ma poctiť ráčili pri krste Ďorďa Branislava.[902] PBoh daj, že by bol kedys’ aj omine, čo teraz nomine.[903] A ešte jedno poďakovania Ti za pošajdes. To bol síce už zbytok, ale čo že robiť, keď je už tu. Netráp aspoň na budúce už toho Tvojho suseda, veď už toho dosť bolo.[904] — Máš Ty to ozaj za život v tej domácej trme-vrme temer do závidenia — a mňa tu tá jednostvárnosť samoty až ubíja. Ten výlet, taký ako píšeš[905] — s hintačkou ísť do hory, si slaninku piecť, by sa mi páčil; bola by to ozaj dobrá paródia toho obrazu na „Ďumbiere“[906] — po 20-tich rokoch. Medzitým nemusí človek zo všetkého mať, čo sa mu páči. Tak i ja zajdem si hneď zajtra sám pod Prašivú na pár dní. Potom budem zase v chyži až na pár dní z počiatku júna. keď na Lehotu recognoscirovať pojdem, kde excísia len koncom augusta sa započať má. Keby si si čas tak vybral, mohli by sme sa aj tam zísť; ale by mi milšie bolo, keby si sa do hlavnieho môjho stánu[907] splavil dolu.

Cestu do Železného na každý pád podujmi; odmenu si aj tak dostal, aspoň vedľa mojho náhľadu. A keby si mi ten list bol písal len pred troma dňami, bol by som sa vybral do toho Výboru[908] na agitáciu. Ja som síce nie priateľom takej systematickej analýse, akú si si to formu vzal pri Tvojom spise, kde je obsah nie nejaký rozsiahly.[909] Ale je za to dielo dobrô, zaokrúhlenô, plnô prozaických síce náhľadov, ale zdravých myšlienok; potrebnô nie tak pre domášnych, ako pre cudzích: na ukázania sa. Na strovenia pre dom lepšie budú Petrove „Úvahy“,[910] už i preto, že té nehľadia len do poriadku sostaviť náhľady a myšlienky — ale svojím fantastickým voľným prúdom povestí púšťajúc sa krajinami mystérií, povznášajú a rozihrávajú myseľ človeka k ďalšiemu rozjímaniu o veci. A práve toto je potrebnô k zrastu: dráždenie a voľnô tekanie myšlenok; len takýmto spôsobom zrastnúť môžu úvahy k dôstojnej veľkosti samých povestí! Dodatok Tvoj bol ešte najlepší a najplnší.[911]

Braček, sme Ti osiroteli; pochovali Ondreja,[912] ako z jednej strany čulo, tak z cirkevnej podlo, bezcitne, darebácky, až na zapľuvanie. Ja som bol veľmi pohnutý, ako neviem kedy v živote, i za to, že Ho ja nemám, i za to, že Ho nemáme — a mať nebudeme; — či nám ani netreba? — temer, temer tak sa vidí; canicula[913] materializma chce mať len svojich ľudí, — fiat piscis.[914]

Bože! a ten váš Gemer, a ten Zvolen, to je len blato![915]

Deukaleon, Deukaleon![916] Kde že si?

Tvoj kmotor B


[901] — Dve strany, 8°, signatúra 36 D 14.

[902] Tretí Dobšinského syn Juraj Branislav sa narodil 8. 4. 1872, ale už ako nemluvňa zomrel 28. 2. 1873. Žili len dvaja starší synovia Vladimír a Ľudovít a spolu s nimi syn Dobšinského ženy z jej prvého manželstva, Ján Čajak (19. 2. 1863 — 29. 5. 1944), neskorší učiteľ v Petrovci a známy prozaik.

[903] Významom, čo teraz menom (lat.); meno Dobšinského syna evokovalo juhoslovanských bohatierov.

[904] T. j. Pavla Czénera, ktorý bol popri Bottovi druhým kmotrom.

[905] Porovnaj Dobšinského list z 13. 5. 1872.

[906] Spoločný výlet na vrchol Nízkych Tatier vykonali v roku 1852.

[907] Do Banskej Bystrice, kde sa Botto koncom roka 1870 presťahoval. Podobne ako pri svojom treťom štiavnickom byte (porovnaj L 60) mal Botto aj v Banskej Bystrici tri izby: v jednej býval, v druhej mal knižnicu a v tretej, ktorá bola ako hosťovská, sa neskôr schádzala gymnaziálna mládež na svoje záujmové krúžky. Bottov byt bol v Lazovnej ulici 11 pri stoličnom dome na prvom poschodí.

[908] T. j. Výboru Matice slovenskej, ktorý určoval honorovanie matičných vydaní.

[909] Dobšinského spis Úvahy o slovenských povestiach vydala Matica slovenská v roku 1871. 172 strán.

[910] Botto má na mysli spis Petra Kellnera Stará vieronauka slovenská; vydal Nakladateľský spolok v Revúcej, tlač v Pešti 1871. 122 strán. Ináč hodno uviesť, že starší brat Petra Kellnera-Hostinského Karol Kellmer bol v rokoch 1839 — 1843 Bottovým profesorom na Gymnáziu v Ožďamoch (v rokoch 1843 — 1846 bol ev. farárom vo Švábovciach a potom gymnaziálnym profesorom v Spišskej Novej Vsi, kde roku 1866 aj umrel).

[911] Botto má zrejme na mysli záverečnú časť Dobšinského spisu s názvom Starobylosť a zachovalosť povestí, s. 142 — 170.

[912] Andrej Sládkovič zomrel 20. 4. 1872. Na pohrebe nad otvoreným hrobom predniesol Ján Botto svoje verše (držal pritom v ruke Sládkovičove Spisy básnické):

„Sládkoviču! Tys’ nám dal, hľa, to — my tebe čo za to? Studenú, chladnú hrudu… No prídu časy a slávu tvoju spomínať veky budú!“

(Rukopis veršov sa nezachoval)

V Bottovom fonde 23 A 9 zachoval sa list Sládkovičovho syna Cyrila Braxatorisa z 24. 4. 1872: „V mene rodinky našej vyslovujem Vám naše úprimné vďaky za Vašu spoluútrpnosť, za súcit Váš a za slová tie, ktoré ste dobrému nášmu otcovi venovali. Dnes ráno idúc navštíviť siroty hrob otca našli na mohyle jeho veniec zelený s pripojeným tu ohlasom. Mamka naša dá Vás prosiť, keby ste nezabudli spomnieť v národných novinách veľké zásluhy nášho priateľa Koppu — on bol riaditeľom celého sprievodu, on v hojnej miere dokázal nám v žiaľnom postavení našom verné priateľstvo, potešoval nás, súcitil a plakal s nami, taktiež nášho priateľa Hodžu. Tu pripojený originál dá si prosiť mamka naša, keby ste jej ho potom prinavrátili.“ (Pravdepodobne išlo o nejaký posledný pozdrav, dodatočne položený na hrob; nepodpísaný nekrológ o Sládkovičovi vyšiel v Národných novinách, 3, 1872, č. 51.)

[913] Psia hviezda — Sírius (lat.)

[914] nech sa stane rybou = nech mlčí (lat.)

[915] „Blato“ nie v prírodnom, ale hlavne v spoločenskom význame metafory.

[916] správne — Deukalion; príbeh z gréckych bájí — podľa Ovídiových Metamorfóz stvorenie nového ľudského pokolenia z tvrdého kamenia (oproti „blatu“ z predchádzajúcej poznámky) — V Bottovom fonde sa k tomuto listu viažu dva Dobšinského listy. Dňa 13. 5. 1872 píše na nezachovaný Bottov list okrem iného i o svojom diele: „Moje Úvahy o povestiach máš teda už v ruke. Akože sa Ti pozdáva? Teraz vidím, že som tie veci trocha do môjho teologického žľabu narazil. No ale, za jedno mne teológovi neprichodilo ináč, za druhé i naše obecenstvo tak zmýšľať je navyklé a tak touto cestou najsnadnejšie pochopí i prijme predbežne veci, ktoré svojho plného rozriešenia ešte len v budúcnosti dôjdu a dôjsť môžu. Petor Hostinský vo svojej Vieronauke narazil to ináč, trocha filozofickejšie, lenže pripoetične… Hlavné rezultáty sú síce tie isté i v mojich Úvahách, ale Petor rozoberá vec obšírnejšie i podrobnejšie, z daktorého ohľadu v podrobnostiach i lepšie. A potom jeho predmetom a žriedlom sú nielen číročisté povesti, ale napospol čo mu z bájeslovia známo. Ja som len cestu ukázať chcel, ako by bolo povesti spomínať a uvažovať. A tú myslím že som ukázal a náš svet trocha uviedol do dávnych názorov a vidín. — Teda, Andrejka nášho pochovali ste. My sme tu s mojou v duchu a srdci naozaj skormúcenom činili mu tú smútočnú poctu, čítajúc v Nár. novinách o pohrabe. Pánboh ho osláv lepšie, ako by sme ho my i mohli. Po maličkej chvíli — minieme sa i my.“ Dňa 3. 7. 1872 píše Bottovi zo Železného a volá ho, aby sa „vybral z trhu do Osady, odtiaľ cez Lúžno sem, tu by si ma našiel a ešte do týždňa pohoveli by sme si spolu a voda by operovala. Lacnota je tu, neslýchaná inde, kremä v začiatočníckych kúpeľoch“.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.