Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov


 

22. Pavlovi Dobšinskému (7. X. 1855)

V. Slatina dna 7. Oct. 855[287]

Palo môj, Palo! Dobrý čas si mi ešte písal, dobrý čas ešte Tvoj list došiel ko mne — pred smrťou. Nediv sa nad tým — sme ľudia smrteľní. Nič mi nechybí, som zdravý a cholera tancuje okolo mňa z ďaleka: a predca dobre že mi ešte došiel Tvoj list pred smrťou. Nuž ale že by si sa hneď na parentáciu[288] nehotovil Ti poviem tú osudnú príčinu mojej smrti. Minulej noci sa mi snilo, že som sa oženil s jednou červenolícou dievčinou. — Sen mi vyložila kostovná babka,[289] že vera umrem, — teraz som práve pozvaný od p. Plathyho[290] po polední na šnepy,[291] ta idem, a teda ma tam zastrelia. Amen. Keď viac listov nedostaneš kým k Tebe prídem, teda vedz, že už ležím tam, kde mám. Takej som Ti teraz asi vôli, ako dakedy keď sme o pôl noci blúdievali po krížnych uliciach Levočských — a do vôkola okolo sveta. Taký Ti mi je môj život ako tam mi bol, keď sme to išli do Kolwaldskej hory nocľah hľadať. Tma.[292] — Oheň horí, dreva dosť a traja kamaráti kúria okolo neho bez zhovoru — ja tiež kúrim a dumám, len keď v hore zašuští, pozrem a zahvisknem. Žiadna odpoveď. — Zahreším a — dumám a kúrim na novo. (Takie mám) Až dakedy čež pôl noc hora sa ozve, ha hoj! tu je už, stobohov doň! — tu je už obed! Sem! Roztrhajú sa servity a čo je v nich, fľašky sa dočista povyvracajú, no a teraz všetko drevo na oheň. Kúr, plameň, do oblakov! kúr myseľ do neba hore, kto je chlap: čez oheň! a kamarátstvo sprobúva nohy. Ale nie je to — to čo bývalo dakedy, preto oheň len horí a nikto sa mu čez hrivu neprešvihne. — Hoj, tisíc prabohov! takto sa čez oheň skáče! — No das wasche a sprung — povie Nemec trúc si päty o trávu (ak) i mus and. a hybaj![293] Kraj hlavný horiacich za ním. Bravo, bravo. — Opetuje sa ešte pár ráz rad radom — a oheň sa umenšuje. Zapekačky doň. A zhovor sa začína o inžinierskych kunštoch. Fajky dohoreli, oheň dotlel a teraz hybaj na seno. Dobrú noc. Lehocký, Švehla, Krajs.[294] — Zabelejú sa škáry na dachu — hej, hore spáči. A traja ježi sa postavia na zadnie nohy. — Oheň sa ešte rozdúcha, fajky doň. Chlapi ešte nie tu — ostatok chleba sa prežúva, ale čo chlieb len chlieb, a hruda syra hneď tu. Privliekli sa chlapi akosi, syr v pekle — Haj, stobohov do vás čo si takieho richtára držíte. A ktozná čo by som jim za kázeň bol držal, ale som si práve kus chleba hodil do úst, že by aj ten Nemec neschltal. Chlapi, haštrumenti! reťaz zaštrngá, astroláb[295] zabliskoce, zástavka zaveje — a hybaj na milú horu! — Takýto je môj život deň po dni — až do soboty večera. Do 9-tej sa ešte čaká za koňmi, kým jich po lazoch a bánoch pozhľadujú a potom hurrá! do Slatiny. Dôjdeme sem. Čo sme prišli, ku komu, nač? Celý týden sme čakali sobotu, nedeľu — a teraz čo nás z tej nedeli? Kde a s kým sa máš zabaviť — to nie svet pre moju vôľu. — Pozrem aspoň čo sa do týdna spravilo, ako to bude štimovať — keď dobre — servus, keď nie — bude dobre.

Naozaj tu nemôžeš mať tak kamaráta ako len v Turci, tu čo aj mladí ľudia — to nie z mojej sympathii. Jančo keď sa zídeme u Hurtaych[296] — hrkúta a drapká okolo svojej sviečky. Ale čo ste vy reku za človeka, čo by Ťa to tam toľko lulkal. Šach matt! No dobre, dobre. Ona: Kerý vyhrá, ten bude anjel. Jančo sa usiluje a ja dám mu vyhrať — a servus p. Anjel bradatý. Začnem rolu satanskú hrať. Až na ostatok mu milá zapáli lampášik a my mu (dobrú) cestu vinšujeme do neba.

Toto je môj celý obzor, ďalej nevidím, neviem čo sa robí, čo nie — noviny málo kedy mám v ruky, aj to ich vše len odhodím, keď nemôžem tam byť, kde chcem. Jedine sa na to teším, že aždaj skoro prejdú tie dva tri mesiace, kedy Ťa budem môcť ako gazdu medzi domášnym hydom so slameníkom v ruky — pozdraviť. Safraholtsky[297] Ti je to, keď sa taký mladý šuhaj, čo sa dosiaľ ešte druhí stareli oň, musí o takie maličkosti stareť. Ja tiež mám tu o moc viac domášnych starostí ako som to dosiaľ inde mával. Zvlášte, čo sa kostu týče, to tu máme zle, draho neslýchane a plano, 15 z. str. mesiačne a ešte keď sme von, vtedy sa zase sám starej. Tak sme si umienili, keď ešte aj 4-tý kamarát príde, lósy ťahať a kerý si čierny vytiahne, musí sa pro communi bono[298] oženiť, žeby takto bol náš stav troška obľahčený a žeby sme sa mali ku komu v sobotu domov ponáhľať.

Keď z toho čo bude, hotuj sa po predku za starejšího s plnýma ústami a prázdnym bruchom. —

Čo novýho tuná? ešte Ti odpoviem čo to z Tvojho fachu. Kňazia začínajú mrieť — hádam Ti to tá gebula operuje.[299] Predvčerom zase Geguš zgegol[300] (ale nech mi to vyslovenie nebohý odpustí), vakancí[301] vyše čerta — Krupina a kto by si to všetko zachoval. Braxatoris sa vari lepšej fary dožije v Očovej,[302] vraj síce nemá anhang,[303] a kto zná ako komu vypečie. P. senior Geduly[304] príde dnes pochovávať nebohýho do Očovej a trošku poriadky porobiť. Neviem, či s ním dáke ešte neporobili. Strojenia bolo zo stránky oppositionálnej, ale som veru ešte žiadnu demonštráciu proti nemu urobiť nepočul. — Najdivnejšie mi je pri týchto vacantiach, že ešte o Markovičovi tu ani chýru ani šľaku, či nevie, či tam už má istie výhľady, to neznám.

Ozaj na tom Hrušove kdeže Ťa potom mám hľadať, či v starej, či v novej fare? to mi musíš odpísať ešte pred príchodom mojím. To by bolo aj mne lepšie, menej by som čižiem zodral k Tebe (či viacej?) No len daj Boh štestia! —

Ormisovi[305] povedz, že do Turca až darme ide, bo sedlo už kúpenô. — A moju gratuláciu mu tiež vykonaj vo veršoch na novú faru.

No a teraz ešte sem pozdravenie mojim známym s kerýma si a budeš.

A s Bohom.

Turec sa predo mnou na večnosť zatvoril. Samo[306] hádam už hnije od žiaľu za Málou, čo sa mu vydala.



[287] — Štyri strany, 8°.

— Botto sa v závere na list zabudol podpísať.

[288] pohrebná odobierka

[289] T. j., u ktorej bol „na koste“ — kde sa stravoval.

[290] Rodina Plathyovcov mala majetky vo Zvolenskej Slatine; ináč bola spriatelená aj so Sládkovičom — na Plathyho odporúčanie u Radvanského sa stal neskoršie farárom v Radvani.

[291] sluky (nem.)

[292] Bottove reminiscencie na spoločné „učňovské“ roky v Levoči; Kohlwald — „uhľová hora“, asi 5 km od Levoče, miesto mnohých výletov a spoločenských akcií levočských študentov

[293] No nech sa umyje a skok — ak i musíš ináč (nem.).

[294] Bottovi meračskí spolupracovníci

[295] meračský prístroj; inštrumenty

[296] Rodina v Slatine, odkiaľ pochádzala Jančova manželka.

[297] sväto-spanilo (nem., ironicky)

[298] pre spoločné blaho (lat.)

[299] T. j. cholera.

[300] Ján Geguš (1793 — 1855) — ev. farár v Očovej (umrel podľa tohto listu 5. 10.; Rizner udáva 7. 10. — teda dátum jeho pohrebu).

[301] T. j. voľných kňazských staníc.

[302] Andrej Braxatoris sa vtedy za kňaza do Očovej nedostal — až neskôr 12. 5. 1856 prešiel z Hrochote do Radvane. V Očovej sa stal farárom Ondrej Javor (1818 — 1878), predtým farár v Radvani.

[303] prídavok (nem.)

[304] Ľudovít Geduly (1815 — 1890) — vtedy ev. farár-senior v Banskej Bystrici; neskôr biskup Preddunajského dištriktu v Bratislave

[305] Samuel Ormis (1824 — 1875) bol tesne predtým profesorom rožňavského gymnázia, v čase písania listu už bol farárom v Nižnej Slanej (Gemer); do Turca sa teda nedostal. Neskôr bol profesorom revúckeho gymnázia.

[306] Samo Šípka v Martine




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.