Ján Botto: Listy Jána Bottu (16. Pavlovi Dobšinskému (7. II. 1855))

16. Pavlovi Dobšinskému (7. II. 1855)

V. Skálnik d. 7/2 855^[210]

Pavle! Či si dostal po pošte poslaný list — a či si už zabudol odpoveď dať? Ej, do sto hromov! Ty si už spyšnel na tom d° Secretárskom chlebe,^[211] alebo či ho máš toľko na stole, že sa už nezmestíš naň kde by si mi pár čiarok naškriabal. — Ja som Ti hľa sto tohto kus papiera obetovať.

Či ozaj vieš, že sa fašangy? ja neviem — ale viem zase to, čo Ty nebudeš — pri tom všetkom Tvojom ohromnom obore vedomostí — vedeť a síce: (že by si sa darme netrápil, teda hneď durk!),^[212] že sa poľovačky. Zajace, líšky to padá ako lístie z dreva. Už som jich aj zunoval drať. Dneska som práve bol tak nadmier šťastný, že som Ti dovliekol: zajaca, líšku a tri borovčiaky, a to ma stálo len dve hodiny. Až si chceš bundu lištání^[213] zhonobiť, len odkáž a ja Ti jich nabijem po 3 zl. striebre — a to bude bunda non plus ultra^[214] — alebo aspoň lutersrák^[215] si dáš s nimi vyfutrovať, to sa Ti tiež ta zíde. Vlky a medvede len ešte mám zabiť — ale aj na tie prímem predplatky. No ale že si sa aj ty tej mojej slávy účastným mohol stať, teda Ti narádzam, aby si mi toho sľúbenieho prášku^[216] poslal, až ti ešte stolík neprežral. Darme Ti to tiež nežiadam — lebo viem, že si materialista, veď sa Ti odmením chvostíkom abo prsťanom zo zajaca či medveďa.

Braček, už Ti vtáčky začínajú volať: bude jar, bude jar! — a mne sa Ti ešte žiadne lístky nerozvíjajú. Filo^[217] mi síce písal, že až Urbariálne súdy zasadnú, ma prácou zaopatrí — ale to či ozaj bude? Do Očovej^[218] som sa tiež hlásil, ale mi dák odpoveď nedáva. Sto bohov aj do tohto sveta! Na ostatok sa Ti alebo zverbujem, alebo ožením. Poraď mi čo je lepšie. Veď Vy kňazi aj tak viete cestu ukazovať do neba. Ta že sa mi len pochlap!

Tisovenia vraj už mali fašangovať v nedeľu, či ste neboli tie vaše bundy presúšať a nevdojak Rimavskie víly do nich chytať? ha —. Na nedeľu, či len na týdeň ešte mám tiež účastný byť pri jednej príhode, kde sa jednej panne má ostatná počestnosť vykonávať na Lehote u Machníka. Tam tiež bude, čo nebolo. Kubo^[219] mi ešte nedáva s hlasom, ale viem, že si ten tiež urobí dobrú vôľu týchto fašangov. A čo že by si Janík^[220] Váš nemal? dom a gazdiná (pardon! chcel som napísať pani, ale už tak my dedinčania vravíme len tam po proste).^[221] A Fillo?^[222] no ten si svoju mladosť len tak chce prehajdákať, až sa teraz nepochlapí. A potom aj od mesta by mal dostať napomenutia, nahaj žitá len tak nedávi v týchto tvrdých časoch. To je aj hriech, aj škoda! Bodaj Ťa, aby Ťa! —

No ale si len robte, ako sa Vám páči — keď nemáte chleba, živte sa koláčí.

S Bohom J Botto

Forlesungy (Vorlesungi) Ti hryziem, ale sú zato celie.

^[210]— Dve strany, 8°.

^[211]Bottova vtipná narážka na vtedajšie Dobšinského zamestnanie: sekretár administrátora superintendencie Jána Chalupku; zápis Bottu „do-“ treba rozumieť asi ako „detto“.

^[212]priamo (nem.)

^[213]Tak zapísané: vlastne „lištami“.

^[214]niet nad to, t. j. bez páru (lat.)

^[215]Bottov výsmešný tvar obradného úboru ev. kňazov — luterák (odvodené od Martina Luthera)

^[216]T. j. pušný prach.

^[217]František Filo z Turca

^[218]K zememeračovi Petrovi Lehockému.

^[219]Ľudovít Kubáni

^[220]Ján Polóni z Brezna — ich levočský spolužiak; bol mestským úradníkom a správcom slovenského divadla v Brezne

^[221]zámerný nárečový tvar

^[222]Eduard Fillo z Brezna

ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ján Botto: Listy Jána Bottu

16. Pavlovi Dobšinskému (7. II. 1855)

Ján Botto

Ján Botto:
Listy Jána Bottu