Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov


 

65. Pavlovi Dobšinskému (19. XII. 1866)

V Štiavnici 19/12 866[831]

Pavle!

Aby si vedel, že ma ešte cholera nezadusila, tak Ti to týmto na vedomie dávam. Vo vašej tam chujave viem, že vás nenájde, ale tu to bolo všakovak. Všetci sme ju tu okolo nás zavoňali, ale predca sme všetci tu; Izák sa ešte až dosiaľ s ňou pravotí, chudák, neznám či nevykape. Čakali sme Ťa, čakali až dosiaľ, a Ty ako lišiak okolo klepca, len nádeju si robil — a nič. Či si sa ozaj tej cholery okúňal? — Na sviatky som Ťa ja namiesto teba chcel prekvapiť, ale je už z toho nič — lebo mám suchoty — a tak sa mi túlať nemožno. Ver, naozaj suchoty, a té najhoršie, čo aj Rakúsko obrábajú.[832] Človek sa namorduje, natemeší, napravotí a nemá nič, iba v očách a ušách to večnô: dávaj, dávaj! Mal som zopár groší schrabnúť za to moje hrdlovanie sa — a tu máš — hodia ti kus ako psovi muchu, na mnohô orodovanie, lebo nechcú človeku dopriať tej hrdinskej (hladovej)[833] smrti, aby na laurinach[834] svojej práce sa vystrel od hladu. Tak hľa maj sa potom dobre! všetky ti plány vyplanieť musia. Ty si aspoň šťastný človek; máš či tej pšeničky, či sienca, môžeš mať aj groší, — aj plány, aj — atd. A predca si len neprišiel. Na smetisku sa už aj obed hotovil a hotoví sa až posiaľ, cigary či Milares i Cabanos i Brithania,[835] všetko to hotovô leží očakávajúc Tvoj príchod: a Ty nechodíš! bodaj že Ťa aj s katonákom![836] Vidím, že je z Teba len nič — čo chujavan to Chujavan, Ty len počúvaj tam čez to leto ako tráva rastie a cez tú zimu ako Ti mačka prehúda, a ďalej neviem čo. Keby si z toho všetkieho aspoň to bol vyrozumel, aká tráva na jar porastie? A či aj s Aprílom len mačka zahudie tú svoju: Mačka hudie, nič nebude. A kedy že tie povesti[837] už začnete aspoň vydávať, a tie porekadlá[838] a povery?

Poslal by som Ti ešte aj novoročnô — ale by ti to do tých čias ešte vyvetralo, tak Ti len recept posielam:

Sober všetky vinše priateľov, mendíkov, báb, detí a cigáňov do mieška pamäti, zakvač ich za jednu secundu na pec Tvojho srdca, nech sa usušia, utlč ich tĺčikom viery na tabak a smrkni si — a keď sa Ti kýchne, pozri na tento papier a nájdeš tu: Na zdravia!

S Bohom na mnogaja i blagaja lieta.[839]

Tvoj J Botto[840]



[831] — Tri strany, 8°.

[832] Bottova narážka na svoju zlú finančnú situáciu v pomere k vtedajšej finančnej kríze v Rakúskom cisárstve.

[833] Slovo je dodatočne pretreté.

[834] Rozumej — na vavrínoch.

[835] dobové názvy druhov cigár

[836] zľudovené z maďarského slova katona — vojak

[837] O vydaniach Povestí porovnaj list 34 a list 60.

[838] Dobšinský sa aktívne zúčastňoval na folklórnych prácach v rámci Matice slovenskej. V jeho rukopisoch sa zachovalo viacej takýchto materiálov. Zúčastnil sa na vydaní nedokončeného Sborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier, druhý zväzok aj zredigoval (ale pre zrušenie Matice slovenskej roku 1875 ostal nedokončený). Až v roku 1880 vydal Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské — vyšli v Martine v rozsahu 179 strán.

[839] mnohé a blahé roky (rus.)

[840] Ďalší Bottov list Dobšinskému sa zachoval až z augusta 1867. Ale Dobšinský pri koncipovaní diela Deje Jednoty… spomína list od Bottu asi z februára 1867; písal mu v súvislosti s výsledkom súbehu na najlepšie literárne práce mládeže v roku 1846: „Botto mi píše, že on aj v rok na to podal k týmto národným hrám prvotiny svojho pozdejšie úplne vypracovaného a tak v Lipe, 2, 1862 vytlačeného Jánošíka, ale o ďalších prácach a jejich odmenách nemá ani chýru ani pamätníka.“ Neskôr Dobšinský našiel zápis Rady Jednoty zo 16. 11. 1846 a opravil výsledok súbehu: prvú cenu dostal Ferienčík za báseň Pomník lásky (text nezvestný), druhú Botto za Svetského víťaza. „Botto sa mýli, keď mi píše, že toho roku poslal k tomu súbehu povesť Poklad Tatier, bo sa dobre rozpomínam, že Poklad Tatier a Svetský víťaz sú dve rozdielne básnické povesti z jeho žiackych časov“ (Deje Jednoty, faksimile, s. 216). Dobšinský sa už aj skôr zaujímal o zostavenie ich študentskej levočskej kroniky. Mikuláš Š. Ferienčík píše z Brezna 19. 12. 1859: „Ja som veru darmo môj archív poprehadzoval, lebo som z dávnejších časov ničoho nenašiel. Moja matka bola tak prozreteľná, že keď querilly tu rabovali, všetky moje písma a knihy bez rozdielu na obsah do peci šmarila, a tak nezostalo nič“ (signatúra V 243). Keď mu Dobšinský napísal, že vtedy vyhral prvú cenu od Tatrína, Ferienčík sa ozval 3. 2. 1861: „Či si ten môj Pomník lásky dostal od Hodžu? Alebo aspoň či vieš, kde je? Ja by sám rád vedieť, kde sa del — je to aspoň rozpomienka, že som kedysi i verše znal písať“ (M 14 B 1).

— V Bottovom fonde sa k tomuto listu viažu štyri Dobšinského listy. Dňa 6. januára 1867 mu okrem iného píše: „Spisujem deje našej levočskej Jednoty. Ak by si mal dáke písomnosti alebo rozpomienky z Levoče, pošli, odpíš mi to. Alebo upozorni ma na jedno-druhé — bozkám Ti za to rúčku — ale len keď sa staneš laureatus, coronatus, a taký, že Ti ešte aj tie suchotiny prestanú a prídeš ma sem ponúknuť milaresom.“ Dňa 5. 2. 1867 Dobšinský urguje Bottu a pýta sa: „Dostal si roku 1846 či 1847 odmenu v Ľuptove za báseň k súbehu poslanú, obrázok Tvoj milý. Ja sa už dobre nepamätám, kedy a ako to bolo. Odpíš-že mi teda rok, báseň odmenenú abo aspoň jej názov udaj a potom — na ktorých sa ešte pamätáš, čo v tomto roku spolu s Tebou práce na tie odmeny poslali a skutočne i odmenu a vyznačenia dosiahli.“ (O Bottovej nezachovanej odpovedi a omyle porovnaj vyššie poznámku 9.) Dňa 18. 6. 1867 Dobšinský navštívil Štiavnicu, ale Botto pracoval na Dekýši, takže tam mu adresuje lístok. Dňa 24. 6. 1867 mu píše už po návrate z cesty a spomína na spoločné stretnutie v Štiavnici; súčasne mu z Revúcej 25. 6. 1867 prikladá „poistenie na zaplatených dnes 50 zl. základiny do pokladnice gymnázia“.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.