Ján Botto: Listy Jána Bottu (45. Pavlovi Dobšinskému (17. XII. 1861))

45. Pavlovi Dobšinskému (17. XII. 1861)

Štiavnica dňa 17/12 861^[564]

Bratu Pavle!

Ako z Tvojho lístoku vyrozumievam, si Ty moje písmičko, čo som u brata nahal, nedostal.^[565] No nič to; obsah jeho Ti naraz poviem. Po hodnom vyhrešení Ťa som prešiel do druhej čiastky, scilicet: ad materialia.^[566] Tu som Ti spomínal moju dlžobu, a zvlášte o pojištenia jej na ten pád, ak by som ju do nového nemohol zložiť — (ktorý pád bohužiaľ je tu). Narádzal som Ti tamže, ak by si zabezpečenia potreboval tohto kapitálu pri zložení účtov, že by si si od brata záručnô písmo račej ako úplný kontrakt žiadal; jemu to iste, a aj mne milšie bude. Najmilšie by mi ale bolo, keď by si sa bez toho obísť vedel. Čo sa splatenia tej dlžoby týka — to od okolností bude závisieť — račej Ti ale dlhší termín, na 1 Máj budúceho roku, určím, kde Ti tých 300 zl. r. aj s interessmi^[567] vrátim. Ináče možno že to aj o mesiac budem v stave vykonať; ale to iste neviem, bo som sa s Forstsathom,^[568] ktorý je kdesi na dlhý čas v Tisovci, nemohol až dosiaľ dovrávať. Plat mi musia dať, aspoň čiastku za hotové moje práce, bo ináč do jari nevybudnem. — Telko z Cornelia.

Tak ver, vidíš, som Ti ja zase už v Štiavnici, v tej pustatine — aspoň pre mňa. Žijem si, prežívam, ako myš v diere, prežúvajúc klenovské dyne,^[569] ktorými som sa zaopatril na celú zimu. Dakedy si vyndem von trocha nohy posprobúvať, aby som chodiť nezabudol aj s Adamovským — zablúdime tu i tu na concert k Izákovi.^[570] Hore mestom už zriedka idem; školské prahy viac nederiem. Tak hľa vyzerá ten Štiavnický moj život — a predca sa málo kedy zunujem. Teraz sa tu v novinách kocháme, keď sa v inšom čom nemáme, a potom — za pl — —.^[571]

Čennokňažnícky Kalendár^[572] nám vera tento tu náš knihár nechce dať, preto si dobre urobil, že si nám ho poslať kázal, bo ináč by si sa bol dostal pod Klopačku.^[573]

Tých, čo ich kážete pozdravovať, som už dávno nie len pozdravil (aj bez vášho dovolenia), ale aj vo — kmotry pozval od vás — z čoho o mojej vám úslužnosti presvedčiť sa ráčte. Pri tom všetkom ale odpusťte, že som jim termín povedať nevedel, za čo vás v celom kmotrovskom chóre prosíme; nesťažujte si túto maličkosť sami vykonať.

S tým, keď vás na stokrát pozdravujeme, zostávam tu, kde som

Váš priateľ J Botto

Úrady sa tu ešte nie obnovené, boli úradníci in corpore^[574] zaďakovali, ale jim to neprijali, len vraj po jednom, keď sa páči.

Či Koreska^[575] už zorganizoval stolicu, a ako?

^[564]— Dve strany, 8°.

^[565]Ide o list číslo 44.

^[566]pravdaže: k základu, k podstate (lat.)

^[567]s úrokmi (lat.)

^[568]lesný radca (nem.)

^[569]klenovské dyne — t. j. syrce; dobový druh oštiepka vo forme ako dyňa (väčšie od terajšieho tvaru oštiepkov)

^[570]Ján Adamovský — mešťan v Banskej Štiavnici; uňho býval Botto v podnájme až do septembra 1864, Ľudovít Izák — ev. učiteľ v Banskej Štiavnici

^[571]za plotom (nedopísané)

^[572]Černokňažník. Kalendár a Letopis na rok obecný 1862. Vydal ho v Budíne Viliam Pauliny-Tóth.

^[573]Banícka klopačka, ktorou sa zvolávali baníci do práce, bola umiestnená nad Štiavnicou — zachovala sa dodnes ako súčasť baníckeho skanzenu.

^[574]spoločne, v celosti (lat.)

^[575]Jozef Koreszka — mešťan a mešťanosta skalický, potom c. k. komisár v Trenčíne; neskôr na čele stoličnej vrchnosti v Gemerskej stolici

ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ján Botto: Listy Jána Bottu

45. Pavlovi Dobšinskému (17. XII. 1861)

Ján Botto

Ján Botto:
Listy Jána Bottu