Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 143 čitateľov


 

12. Pavlovi Dobšinskému (14. VI. 1854)

Vo V. Skálniku 14/6 854[159]

Pavle! (nemýľ sa ale hneď z predku, že Ti to aždaj Tvoj otec píše). — Teda Pavle! nemýľ sa, že som ja už adaj ani na svete, alebo aspoň na kraj svete — bo som ja vera tu a to v samučičkom prostriedku. To Ti síce ako hugáňovi[160] ťažko bude veriť, keď vaše písmo vraví, že Kocúrkovo (je) prostried sveta, a dva prostriedky absurdum — item? ex praxi.[161] No ale čert tam po tom. Ja ako vieš som pútnik ku Slnku,[162] prostriedok alebo račej jeden odsek tejto cesty som v prítomnosti Tvojej konal, teda to už budeš mať v archíve: nasleduje len pokračovania tejtože cesty Ti vyobraziť. Chcel by som Ti ho veľmi pekne, ale čo všetky cecnatie múzy na pomoc zavolám, bude to predca len próza. Ako prózu Ti hu teda len v neviazanej reči ale aspoň usystematizovane predkladám.

Ozaj, pošli že mi od tejto príležitosti ten zvazok Mickieviča, čo je Korsarz v ňom, to som si druhý bol odniesol.[163]

Samô prvô hneď som sa dal na východ (hneď ho v kolíske zastihnúť),[164] menovite na Hrušovo, kde ma hneď farský mostík, múrik a samá že fara v takô nadchnutia Ganer melerei-sko[165] pripravila, že som v tom momente nič viac nežiadal, hiba ceruzky a kus papiera — a ešte keby som tohto bol mal, bol by som sa stal nesmrtelným — a hiba vtedy som sa z tohto nadchnutia prebudil, keď som sa s báťom bozkal.[166] — Z tade som išiel do slávnieho mestečka Ratkovej. Tu zase nová fara na landschaft — ale ani živej duše v celučičkom mestečku, krem pána Vadilíla vulgo Černoka,[167] pána hostinskieho pri „šjané kvačky“ — všetko to bolo Galajovu[168] mater vyprevádzať, kde sa potom do večera obedovať malo a ja som teda ako prišiel tak odišiel bez toho, že by som bol mohol byť so Šulekom.[169] Potom som sa vybral do Pešte s bugáčeky more patrio[170] — že by som aspoň sám vraj necestoval. Cesta bola jednotvárna až do Vacova, kde som Benkára[171] vyhľadal, vlastne len jeho dom, bo on bol kdesi na vidieku, nahal som mu moju prosbu a sadol som na šíf, ale tak nabitý ako keď na hodního koňa strák a vrán nasadne. Tam sme len zaberali, zaberali, až som sa raz na druhý deň po výndení z domu v slávnej Pešti našiel, kde ma húf dobre známych lauspubov tak ochotne mojej paktašky oslobodiť sa usilo(va)l, že som sa sotva k fiakrovi dostať mohol — ale potom hibaj — k Zlatiemu orlovi, kde sme sa dakedy, vieš, hriať chodievali. Tam som bol za dva dni, hiba na druhý deň som Flušera, Pepa, Gazdíka, Šefranku zdrapil.[172] No ale sa Ti to len páni — prvý babjak s 2000-vým platom, druhý ešte neviem čo s nádejeplným platom, tretí i s takým i s takým — pri Hrabovcovi. No tak sme si tam popíjali, pojedali, pofajčili spolu za 3 dni, na štvrtý som sa, nie ako druhý človek, odraný, ale práve naopak so dvoma kožami rozlúčil s Pešťou. A tak sa dokončil jedon odiel cesty do Pešti; a že som vskutku tam bol tu Ti posielam Ossiána classičnieho[173] (t. j. takieho, čo sa mu forma s materiou srovnáva).

To keď by si potreboval talianskych poetov, potom Voltaira a druhých francúzskych, to sa môže zo Strakovej biblioteky dostať.[174]

Druhie menšie cesty, ako chodenie do včelína, po horách, teľce kupovať s faráry, na statútie atd. atd. budúcne. Teraz len to ešte, že sa 29 tohto mesiaca Št. Daxner do Brezna zberá — teda aj ja ešte dorazím, ak mi odpíšeš — že z tej našej poľany.

S Bohom, pozdrav hugánov JB



[159] — Dve strany, 8°.

[160] prezývka Brezňanov

[161] A tak? z praxe (lat.).

[162] Botto v tom čase nemal zamestnanie — štylizuje sa do podoby hrdinu ľudovej rozprávky Cesta za slncom.

[163] Podľa tohto údaja zrejme Dobšinský mal kompletné vydanie Mickiewiczovej Poézie z Paríža. Bottovi však išlo o Mickiewiczov preklad Byronovej romantickej veršovej poviedky Korzár (zaujímavý údaj — veď práve vtedy koncipoval svojho Jánošíka).

[164] Botto má na mysli „slnko“.

[165] Cestovno-malebné (nem. skomolene); mimovoľne tu asi Bottovi napadol titul známej knihy Aloisa Mednyanského Malerische Reise… z roku 1826 a 1844, z ktorej si neskôr pri koncipovaní balád a Čachtickej panej vypísal a preložil viaceré časti.

[166] „Báťa“ je Ján Botto st. (1778 — 1855), ev. farár na Hrušove; pochádzal z Lukovíšť a bol básnikovým príbuzným.

[167] Anton Černok z Ratkovej (porovnaj list 2, poznámka 13)

[168] Daniel Bohuslav Gallay z Ratkovej — spolužiak z Levoče; vtedy i neskôr notár v Ratkovej a organizátor kultúrneho života

[169] August Šulek — ev. farár v Ratkovej

[170] Podľa obyčaje vlasti (lat., výsmešne); bukač — starší názov pre ľudový hudobný nástroj, s ktorým sa chodilo koledovať.

[171] Inžinier Benkár — zememerač vo Vacove

[172] Bottovi bývalí spolužiaci v Pešti

[173] Išlo asi o antikvárny, dosť roztrhaný exemplár keltského barda Ossiana (falzifikát škótskej ľudovej poézie od Jamesa Macphersona). V Dobšinského fonde sa dodnes zachovali jeho výpisy i preklad bohatierskeho Fingala.

[174] O knižnici Jána Straku je zmienka aj v jeho nekrológu v Slovenských novinách.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.