Listy Jána Bottu
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová
V Skálniku 4 Oct. 854[186]
Brat Palo. Svet sa krúti a ľudia na ňom. Proti komu sa hviezda štestia usmeje je neznámo. Príklad na toto Ti aždaj ani netreba oznamovať, bo vraj chýr dobrý ďaleko ide, a planý ďalej — teda i to už budeš vedieť. Ale predca že by som aj ja bol nesmierneho štestia trúbou, povedám Ti, že je Valentiny už v Budikovänoch, kde som sa nazdával ako aj celý svet, že Čipkay bude zimovať (o Tebe som ale nepochyboval). No to je už sem tam. Ale v Hrušove neznám či Ti dáka bludica nezablisne, má sa tam Administrátor voliť, a síce, ako počujem, že už Senior má ta ujistenieho. Kto je to ten šťastný, neviem; či ho ale cirkev príme len tak bez jej privolenia to je otázka, zvlášť keď si ona chce tohože Administrátora na budúcnosť zabezpečiť. Keď by toto teda tak malo byť, a keďby si chcel ozaj Kocúrkovo[187] zanechať, to by sa tiež mohlo stať, že by si sa stal tvojmu principálovi collegom. Odpíš, čo myslíš. Kubáni už hovoril o tom s Potokom a pôl Lipovcom, a má jich na slove, ja tiež pôjdem na druhý týden k báťovi atd. atd.
Markovič[188] ti je kaplán v Hrachove, tá živá kritika. Aspoň mám s kým kde tu i tu ísť. Teraz som práve prišiel z Kokavy a Brezova. Kubo[189] žije a pozdravuje Ťa, — už sa ten šuhaj napráva — a učí sa zamilovať a la Petrarca. Na jeho návrh sa má čitateľská Společnosť založiť, na ktorú sa už zákony kujú aj s peňazmi. A chudák Malatinský[190] ešte nedostal dovolenia, hádam príde k Urbariálnym súdom na budúcu jar. Daxner ide tiež na druhý týden preč. Chotár Tisovský Ti akiemusi komorovskiemu meračovi z Liptova dajú merať, na čo ešte mesto nepristáva. Na ostatok možno že ma Daxnerovci[191] aspoň k nemu za adjuncta ponúknu. Z Očovej[192] som ešte nedostal žiadnu správu. — Písal som v tejto veci aj Rajsovcom,[193] čo bude, čo nebude? neznám. Nádeje, nádeje, jarabie nádeje![194] — Ostatne pri to(m) všetkom žijem.
Palo pošli mi na slinky i tie druhie dva zvazky Vorlesungov,[195] až sa Ti na čas netreba — ja potrebujem aspoň dač čítať. 3-tí si ešte na prezeranie nechávam. Ta sa dobre maj! a povec to aj všetkým Šachistom, čo jich ja poznám a oni mňa.
S Bohom
Sebastopol dobytý, adieu Welt — ha, ha, há![196]
Filovi Kičko odkazuje, že je Odkundes keď k nemu neprišiel.[197]
[186] — Dve strany, 8°.
[187] Brezno; Dobšinský sa vtedy usiloval dostať z kaplánskeho miesta za farára do Gemer-Malohontu; Potok a Lipovec boli fílie hrušovskej cirkvi.
[188] Pavel Markovič, narodený roku 1829 v Radvani — spolužiak z Levoče; najprv bol v Hrachove kaplánom, od roku 1857 po smrti Valentinyho sa stal hrachovským kňazom
[189] Ľudovít Kubáni (16. 10. 1830 — 29. 11. 1869) bol v tom čase pisárom slúžnovského úradu v Rimavskom Brezove.
[190] Fridrich Malatinský (1824 — 1899) — v tom čase slúžny v Rimavskom Brezove, neskôr tam bol statkárom. Jeho sestra Zuzana sa neskoršie vydala za Ľudovíta Kubániho.
[191] Štefan a Juraj Daxner v Tisovci; Juraj (1811 — 1880) bol statkárom v Tisovci a po roku 1849 začas aj slúžnym.
[192] Myslí na zememerača Petra Lehockého.
[193] Gustáv, Július a Ľudovít v Revúcej
[194] Je to prvý verš z básne J. Francisciho-Rimavského Ja a moje nádeje, uverejnenej v Nitre. 3, 1846. Druhý verš v rýmovej pozícii má znenie: „Čože sa mi v svete podľa vás nedeje!“
[195] Prednášky (nem.); Mickiewiczove prednášky o slovanských literatúrach na parížskom College de France v rokoch 1841 — 1844; levočskí študenti sa práve nimi nadchýňali už v rokoch 1845 — 1848, teda v „ažurite“.
[196] Zbohom, svet (franc., nem.); Botto s takýmto nadšením komentuje hrdinské boje ruských vojsk pri Sevastopole v Krymskej vojne. Rusko v nej v rokoch 1853 — 1856 bojovalo proti Turecku, Anglicku, Francúzsku a Sardínii. Napriek hrdinstvám pri Sevastopole Rusko vojnu prehralo.
[197] „Priateľský“ odkaz od Pavla Markoviča Eduardovi Fillovi do Brezna.
Galéria obrázkov
Obrázok
