Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov


 

50. Pavlovi Dobšinskému (5. IV. 1863)

Štiavnica v Nedeľu Veľkonočnú 863[619][620]

Kmotre Pavle!

Vzkriesenie je![621] — vzkriesim sa i ja a dávam Ti odpoveď. Prečo tak pozde to vzkriesenie? — to ako dobrý kňaz musíš vedieť, tak ako aj to, že: „pomaly s dobrým“. Vlastne, ti chcejúci odpovedať, neviem už temer ani na čo, bo Tvoj list som už dávno vo vrecku zodral.[622] Medzitým mi aspoň hlavná viesť z neho v hlave ostala, tá t. j. že si predca už raz na nohách. Tak, kmotre, tak! nie sa po babsky, ale po chlapsky! Hlava vyššie ako srdce! A že ma správa táto potešila to Ti mi ani netreba hlásiť. Šak sám keď sa ohliadneš, musíš sa potešiť nad tým, že si už hore — a to tým viac, keď vidíš potrebu nevyhnutnú na osobnosť Tvoju v tom Nikodemskom Gemeri.[623] Tam sa požaduje ozaj mnoho práce, kým sa ten národný život ako tak rozkýva. O vlanejších zbierkach na Maticu, tým menej o adrese už vlani spomínanej, vo verejnosti ešte dosiaľ ani slychu. Počkajte, Štiavnica vás, tá — Ti dobre známa Štiavnica, ešte zahanbí. Či vieš, že sa tu sbiera na Maticu? okrem čtyroch zakladateľov[624] jesto už sosbieranô, a to od samých ešte dosiaľ pohlavárov cirkevných, školských a úradských do 60 zl. okrem lyceuma, meštianstva a haviarstva, kde je ešte najmenej telko v nádeji, ktorá sa čím skôr uskutoční. Z Vyhien tiež má pritiecť aspoň 20 f., z Vindschachty tiež — takže hodne vyše 100, keď nie ešte raz toľko sosbiera sa. Čo hlavne Adamovskému a Makucovi,[625] ktorého sotva poznáš — je to syn bývalého Jelačicovho[626] kapitánov, asistent na tunajšej Akadémii, Horvát rodom, ale duchom i životom Slovák — sa pochvalne pripísať má. A keď by sa ešte verejné sbierky boli dovolili? o čo tiež bol mestský úrad požiadaný! — To Ti je najkrajšie ako všetci i tí najvatší maďaroni od Prepošta začnúc voľky nevoľky sádzajú 3 do 5 zlatíkov. Je to vskutku mravná lúpež — ale potrebná. — Potom jednotlivé cechy tiež atd. atd. majú dať. Z čoho už teraz môžeš byť presvedčený, že Váš Gemer pomerne Štiavnicu neprevýši. Okrem toho sa aj na Adressu dobrá vôľa ukazuje, a to práve medzi obecnejšími vrstvami.

Cez sviatky sme mali ísť do Huty žarnovickej na jednu hroznú traktu ku doct. Hurtovi,[627] ale čas sa nám za príhodný nevidí, teda ju odložíme na potom, keď sa hory rozvijú. A Vy že kedy tam zjete toho barana na Maginhradi.[628] Hľaďte ho nenahať aspoň mŕtvym kapitálom, ale sa uzrecte s Mark.čom[629] radšej mesto barana na ovcu, takže keď by si ju ešte za dakeľko rokov neobetoval, že by aspoň z nej na budúcnosť celô stádo sa rozmnožilo. Alebo najmenej by zaviazaným ostal každý rok od nej aspoň jedneho baranca na ten cieľ obetovať a pri tom by kapitál vše bol celý! — A tak keď som tento lyrický skok urobil ešte robím jeden na spak unde abermal ad oratio nostra.[630] Som Ti povedal, kde som mal svátkovať; teraz Ti povedať ešte mám kde budem. Zitra mám do Kráľovian té kraje tam pozreť a u tamejšieho učiteľa J. Izáka,[631] z Baďana ta prešlého, od neho chválenô víno okoštovať. Oblievačky budú akési suché! — ak len nie zhora.

Ešte jedno mi napadá o Matajovi, že si ma v Tvojom liste bol na samého redactora upravil. Tú cestu som ja vedel, ale neznám v kerej krajine býva ten Ormis, preto vlastne som to Tebe aj bol naručil. A Ty si sa ani na to nedovtípil, ani si mi to nevykonal. Akosi Slanô[632] v dákom poťahu s ním sa mi zdá, že som počul či čítal dakde spomínať — ale iste neznám. U Krčméryho[633] sa ešte ten spis nenachodí, čo to tak pozde? Tak s Bohom a drž sa!

Tvoj kmotor J Botto

NB

Či si bol na doline?[634] — a čo tam nového. — Písal som im nedávno. Pozdrav malú krstnú a oblej v mene mojom, žeby rástla ako z vody! Či už rozpráva — veď už vari bude mať rok. S Bohom!



[619] — Dve strany, 4°.

[620] Presný dátum listu sme určili podľa dobového kalendára.

[621] Presne tento výkrik sa neskôr dostane do monológu Alžbety Báthoryovej v Bottovej skladbe Čachtická pani.

[622] Bottovo priznanie o „osudoch“ aj ďalších Dobšinského listov.

[623] Nikodem je postava zo života Krista; Botto v použitom spojení má na mysli gemerských kňazov.

[624] Matica slovenská mala vtedy tri druhy členov: zakladatelia (členské 100 zl.), riadni členovia (na rok 6 zl.) a roční členovia (3 zl. ročne). Zakladateľmi mohli byť aj právnické osoby (obce, knižnice, spolky), takže to predstavovalo vlastne kolektívnych členov. V Letopise Matice slovenskej I, 1864 nachádzame medzi 501 zakladateľmi aj Jána Bottu: „c. kr. komorský zememerač v B. Štiavnici, skutočný člen, č. diplomu 125“ — 100 zl. zložil Botto v priebehu roka, takže sa tak stal „skutočným“ (nie iba prisľúbeným) členom. Medzi 484 riadnymi členmi je aj Pavol Dobšinský s členským 12 zl. na dva roky. Medzi 125 ročnými členmi je aj Samo Bohdan Hroboň a ďalší.

[625] Eduard Makuc — rodom Slovinec, hutný majster a neskôr riaditeľ kráľovských baní v Kremnici; Zechenterov priateľ

[626] Chorvátsky bán Jozef Jelačič bol známy z rokov 1848 — 1849.

[627] O dr. Hurtovi sme bližšie údaje nezistili.

[628] Vrch nad Bottovým rodiskom Vyšným Skálnikom. Botto už v Levoči napísal veršovanú Povesť Maginhradu a potom neskôr známu Báj Maginhradu. Pri jej zápise do Spevov vysvetľuje: „Maginhrad, neveľký hrádok nad Rimavou na kopci, ktorý strmí medzi vŕškami východnej reťaze. Bol jednou z oných pevností Jiskrových, ktoré zboriť dal Kráľ Matiáš v polovici 15. stoletia. Teraz z hradu sotva rumy nájsť možno“ (Súborné dielo, s. 520). Kopec je tak pomenovaný dodnes; má 432 m.

[629] Pavel Markovič — ev. farár v Hrachove

[630] a opäť k reči našej (nem. lat)

[631] Ján Izák v Kraľovanoch v Tekove — asi brat štiavnického Ľ. Izáka; neskôr bol učiteľom v Modre

[632] Samuel Ormis bol v tom čase farárom v gemerskom Slanom; Botto tento passus listu píše ironicky.

[633] Eugen Krčméry — brat A. H. Krčméryho; kníhkupec v Banskej Bystrici

[634] Botto má na mysli Rimavskú dolinu a svoje rodisko.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.