Listy Jána Bottu

Štiavnica v Nedeľu Veľkonočnú 863^[619][620]

Kmotre Pavle!

Vzkriesenie je!^[621] — vzkriesim sa i ja a dávam Ti odpoveď. Prečo tak pozde to vzkriesenie? — to ako dobrý kňaz musíš vedieť, tak ako aj to, že: „pomaly s dobrým“. Vlastne, ti chcejúci odpovedať, neviem už temer ani na čo, bo Tvoj list som už dávno vo vrecku zodral.^[622] Medzitým mi aspoň hlavná viesť z neho v hlave ostala, tá t. j. že si predca už raz na nohách. Tak, kmotre, tak! nie sa po babsky, ale po chlapsky! Hlava vyššie ako srdce! A že ma správa táto potešila to Ti mi ani netreba hlásiť. Šak sám keď sa ohliadneš, musíš sa potešiť nad tým, že si už hore — a to tým viac, keď vidíš potrebu nevyhnutnú na osobnosť Tvoju v tom Nikodemskom Gemeri.^[623] Tam sa požaduje ozaj mnoho práce, kým sa ten národný život ako tak rozkýva. O vlanejších zbierkach na Maticu, tým menej o adrese už vlani spomínanej, vo verejnosti ešte dosiaľ ani slychu. Počkajte, Štiavnica vás, tá — Ti dobre známa Štiavnica, ešte zahanbí. Či vieš, že sa tu sbiera na Maticu? okrem čtyroch zakladateľov^[624] jesto už sosbieranô, a to od samých ešte dosiaľ pohlavárov cirkevných, školských a úradských do 60 zl. okrem lyceuma, meštianstva a haviarstva, kde je ešte najmenej telko v nádeji, ktorá sa čím skôr uskutoční. Z Vyhien tiež má pritiecť aspoň 20 f., z Vindschachty tiež — takže hodne vyše 100, keď nie ešte raz toľko sosbiera sa. Čo hlavne Adamovskému a Makucovi,^[625] ktorého sotva poznáš — je to syn bývalého Jelačicovho^[626] kapitánov, asistent na tunajšej Akadémii, Horvát rodom, ale duchom i životom Slovák — sa pochvalne pripísať má. A keď by sa ešte verejné sbierky boli dovolili? o čo tiež bol mestský úrad požiadaný! — To Ti je najkrajšie ako všetci i tí najvatší maďaroni od Prepošta začnúc voľky nevoľky sádzajú 3 do 5 zlatíkov. Je to vskutku mravná lúpež — ale potrebná. — Potom jednotlivé cechy tiež atd. atd. majú dať. Z čoho už teraz môžeš byť presvedčený, že Váš Gemer pomerne Štiavnicu neprevýši. Okrem toho sa aj na Adressu dobrá vôľa ukazuje, a to práve medzi obecnejšími vrstvami.

Cez sviatky sme mali ísť do Huty žarnovickej na jednu hroznú traktu ku doct. Hurtovi,^[627] ale čas sa nám za príhodný nevidí, teda ju odložíme na potom, keď sa hory rozvijú. A Vy že kedy tam zjete toho barana na Maginhradi.^[628] Hľaďte ho nenahať aspoň mŕtvym kapitálom, ale sa uzrecte s Mark.čom^[629] radšej mesto barana na ovcu, takže keď by si ju ešte za dakeľko rokov neobetoval, že by aspoň z nej na budúcnosť celô stádo sa rozmnožilo. Alebo najmenej by zaviazaným ostal každý rok od nej aspoň jedneho baranca na ten cieľ obetovať a pri tom by kapitál vše bol celý! — A tak keď som tento lyrický skok urobil ešte robím jeden na spak unde abermal ad oratio nostra.^[630] Som Ti povedal, kde som mal svátkovať; teraz Ti povedať ešte mám kde budem. Zitra mám do Kráľovian té kraje tam pozreť a u tamejšieho učiteľa J. Izáka,^[631] z Baďana ta prešlého, od neho chválenô víno okoštovať. Oblievačky budú akési suché! — ak len nie zhora.

Ešte jedno mi napadá o Matajovi, že si ma v Tvojom liste bol na samého redactora upravil. Tú cestu som ja vedel, ale neznám v kerej krajine býva ten Ormis, preto vlastne som to Tebe aj bol naručil. A Ty si sa ani na to nedovtípil, ani si mi to nevykonal. Akosi Slanô^[632] v dákom poťahu s ním sa mi zdá, že som počul či čítal dakde spomínať — ale iste neznám. U Krčméryho^[633] sa ešte ten spis nenachodí, čo to tak pozde? Tak s Bohom a drž sa!

Tvoj kmotor J Botto

NB

Či si bol na doline?^[634] — a čo tam nového. — Písal som im nedávno. Pozdrav malú krstnú a oblej v mene mojom, žeby rástla ako z vody! Či už rozpráva — veď už vari bude mať rok. S Bohom!