Ján Botto: Listy Jána Bottu (6. Pavlovi Dobšinskému (21. IV. 1853))

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

143

čitateľov

6. Pavlovi Dobšinskému (21. IV. 1853)

V St. Martine 21/4 853^[83]

Pán Kaplán! Z milosti božej a s povolením pána môjho si za povinnosť kladiem Vám moju najúprimnejšiu a najponíženejšiu poklonu robiť týmto mojím písmom jedným razom, takže sa aj osmeľujem v mojej chatrnej osobe nižepodpísaného Vysoko Učeniemu pánovi predstaviť. Diviť sa hádam nebudete nad mojou podobou (som štvernohý síce, ale to nič neobyčajnô medzi ľuďmi)^[84] — keď ste len kus očuli a poznali ducha terajšieho veku, ktorý divy a zázraky robí: mŕtvu hmotu oživuje, oduševňuje; naproti z ľudí ako z deravých hrnkov von kypí. (Toto má byť hysteron^[85] profesor: teda je). — Nová forma treba duchu novozrodeniemu. Ale odpusťte, že si dovoľujem tak pred Vašou Vysoko učenosťou rozumovať, darmo je my sme tiež nie dokonalejší ako ľudia ktorí sa s novým klobúčkom tiež radi ukloňkujú. — Ach, keby som len mal to štestia osobne poklonu moju zdvorilú urobiť — a trochu sa po tom Vašom meste obzreť — a účastným sa stať vo Vašich Tanečných zábavách — a trochu zažiť tých milých prechádzok po okrasných uliciach Venécie.^[86] S touto túžbou a žiadosťou preplnený mám to štestia sa všetkým pánom a paniam Slávneho mesta porúčať Váš (odpusťte, že Vás za nos vodím) teda: Váš ponížený, t. j. najponíženejší slúžebník Table moving^[87] JB

Teda keď som takto mal štestia moje osobnie záležitosti zakončiť: si za povinnosť pokladám ešte i o mojom alter ego-vi Vašnostinmu priateľovi kelkú-telkú správu dať. Do Bystrice prišiel po mnohom z briežku do briežku tou istou cestou skade aj druhí ľudia. V Bystrici prenocuval po slepiačky u Rakov a na druhý deň poobede už ho tiahli p. Lilgeho kone vlastne ich, lebo aj on tam bol — nuž ale len hlavnie veci. Tie dobrie zvieratá nezastali hiba v jednom ambite Martina mesta, kde sa ako obyčajne títo dvaja páni od nich odobrali a išli hore kde seno býva t. j. na poschodia. Tuná On nemal dlho pokoja bo hneď prišli principálove^[88] kone aj s ním a dostavili Jich do Valče, na koreň turčianskych šefraníkov a peknieho pohlavia. Tam jedol a pil atď. za mesiac asi a teraz to istô robí v Martine. Dakedy si aj zasadne s viacej pánmi do reťaze a oduševňuje tiež kamarátov mojich s prospechom, obzvlášte ale tuná musím pripomenúť aj istieho bývalieho Šípku ako veľa electro-galvanizmu majúceho — ten pracuje zdarile obzvlášte kde sa pohlavia pomieša. To sotva sa posadí už sa celá společnosť krutí — teda aj stolík^[89]…

V mene JBtu váš ponížený slúžebník ešte raz

Table moving JB

(Dokončenia budúcne)^[90]

^[83]— Dve strany, 8°.

— St. Martin — Bottova skratka z maď. Szent (svätý).

^[84]Vtipný Bottov list s použitím kresby (nezachovala sa, ale z kontextu vyplýva, že šlo o „čtvernohého“ koňa) a vlastne písaný aj v mene — koňa!

^[85]Ťažko čitateľné slovo.

^[86]Rozumej: Brezna; dobový názov predmestia v Brezne — Benátky; iné breznianske predmestie sa volalo — Burgundia. Dobšinský bol v tom čase už kaplánom po boku breznianskeho farára a administrátora Preddunajskej superintendencie Jána Chalupku (Dobšinský sem prešiel po krátkom intermezze trnavského pobytu, kde bol po smrti Dohnányho spoluredaktorom Hurbanových Slovenských pohľadov do ich posledného čísla 31. augusta 1852).

^[87]Doslova: dojemný stôl (angl.); v rámci žartovnej nôty celého tohto listu s náznakom špiritistických seansí „hovoriaceho“ stola.

^[88]Bottovým principálom v tom čase bol privátny zememeračský podnikateľ František Filo, ktorý býval v turčianskej dedine Valča pri Kláštore pod Znievom. Na prvom valnom zhromaždení Matice slovenskej roku 1863 bol zvolený za účtovníka MS. Botto uňho pracoval ako inžiniersky adjunkt — zachovalo sa Filovo pozvanie pre Bottu zo 16. 2. 1853, ktoré sprostredkoval Ján Francisci: v liste Bottovi 20. 2. 1853 píše, že v Banskej Bystrici nieto preňho momentálne vhodné miesto, ale že už hovoril o ňom s Filom vo Valči a odporúčal ho do Turca.

^[90]Vtipná štylizácia záveru listu podľa redakčnej praxe.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »

ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ján Botto: Listy Jána Bottu

6. Pavlovi Dobšinskému (21. IV. 1853)

Ján Botto

Ján Botto:
Listy Jána Bottu