Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov


 

9. Pavlovi Dobšinskému (30. X. 1853)

v Sv. Martine 30/10[128]

Palo môj. Nemrz sa že som sa Ti až dosiaľ neohlásil, boli to moje práce najviac na príčine. Teraz ale keď som už každý kútik martinskieho chotára na papier položil, som hotový na odpoveď. Braček pekne Ti to bolo z tých Martinských holí pozerať na ten ráj nízky — naozaj dávna moja milá zas sa zhovárala so mnou a srdce moje znovu omladila čarovnou mocou svojou a ja zase rozumiem jej nemej tichote i jej vzdychaniam vetrovým, rozumiem jej mŕtvej kráse. — Veľa som sa nahľadel, veľa som aj videl. A to divnô, keď som Ti dolu zišiel, nevedel som Ti rovno pozerať, zrak privyknutý z výšin hôr hladeť na doly zostal dlho nepremenný, pokým ho hnusný kal zeme nezmrskal do hora. Tak som zase tu v otčine mojej — ale sa zdám byť samotný — preto nie div keď moja povaha zostala samotinná. Zo Samov Ti je nič na takých prechádzkach; z tých jedneho povinnosti celieho strávili[129] a S. Š.[130] zase vysušili srdečnie rany. Ďuro[131] Ti je taký šjarkan plný ohňa a sily ešte dosiaľ ale černokňažníka bars slabieho, tak že keď sa dá do ruchu až tak praští všetko a zrazu začne hore dolu virgať a potom buch! nosom do steny či ženy, krídlom do zemi a sám nevie kde sa nájde. Celý zbor notársky čo by najviac mohol stáť je dáky zostarený, tak dákosi už obutí v tej Quasimodovskej parochni. — Opatrní, ako k p. kňazia kážu a — lumpujú, vyjmuc vari jedneho.[132] Čože potom sa diviť, keď aj druhá mládež ide za nimi, pri tom všetkom, že sú peniaze tak drahie a zákony tak tvrdie. Ja som tiež v tomto ohľade tiež nie na ostatnom mieste — fiat lux et umbra erit aj bez toho je známo vo svete — medzitým u mňa platí fiat umbra et lux erit atd. atd.[133]

Čo mi píšeš o mohyle pri Priekope to, keď sa nemýlim, bude tá nad Košúty, na ktorej je ešte dosiaľ tejže osady cmiter.[134] Či je to mohyla o tom môžem pochybovať, bo poloha toho kraja je vrstevnatá, — je ako vrstva dáka, jedna roveň roztiahnutá od samých temer Koštianskych vŕškov, od ktorých ju dolinka delí (odtrhnutá) až po Košúty asi na jednu mílu v dlhosti — kerá je asi 3, 4 siahy nad obecnú rovinu tak strmo vypnutá že by si myslel — to dáky ohromný šanec. Možno to brehy rozvodnenieho Turca. Tuná že ale akoby roh bol tejto vrstvy násilím vodným od celku oddelený, stojí vŕštek tento vskutku ako ohromná mohyla, o ktorom síce aj rozprávajú, že sú tam dáke kosti bojovníkov Slovensko-kresťanských pochovanie. Viacej možno pozdejšie sa doviem. Takýchto ale mohýl jesto drahne v Turci; je jedna vraj v chotári Košťanskom tiež. Pekný to a bohatý kraj pamiatok, lež že málo kto ho vidí v jeho zapadlej kráse. — Napospol sa vraví, že by Turiec bol býval jedno jazero, ktorieho jeden breh hore spomenutá roveň bola. Pomysli si, čo to mohla byť za krása medzi tými vrškami.

Časy sú Ti toto ako počuť dosť divnie a keď by ma tak dáky donský koník do šíkov kozáckych zaniesol neviem čo by som si pomyslel. Chorošo, chorošo![135] Ináče v tomto Turci mnohí hovoria rusky, ale málo ktorý rozumie. Kučmy kozácke tu na Valčanoch a Kláštorčanoch[136] sa tiež presúšajú a hovoria, že takto pristrojená garda dakedy proti Hurbanovi bola vyrukovala. To je už potom Chorošo atd. atd. Ostatne čo bude, ako bude, uvidíme. —

Tvoj návrh dopisovať o predmete belletristickom možno by aj mal u mňa miesta, keď by to príkladom nejakým bolo osvetlenô. — Písal by som Ti ešte, ale už neviem čo a ako. Možno na Kračún[137] že Ti zdupkám na prahu. — Už si tak žiadam vidieť tie Vaše kraje a zajesť si tých syrcov. Ozaj Ty by si mi mohol poslať zo 6 funtov na moje conto, keď po pošte nemožno teda po dákej príležitosti. A na ostatok Vám ešte všetkým jedno veľkô pozdravenia. Ameň. —

P. p. Keď mi písať budeš, píš mi po Nemecky — vieš![138]

Tvoj JB



[128] — Tri strany, 8°.

— Botto na liste v dátume zabudol napísať rok; podľa obsahu ho možno jednoznačne zaradiť na rok 1853.

[129] Priezvisko tohto „Sama“ v Martine sa nepodarilo zistiť. Možno ide o Sama Ruttkaya, neskoršieho ev. farára v Mičinej.

[132] Asi Jozef Horváth (1819 — 1906); od roku 1846 až do smrti bol ev. kňazom-seniorom v T. Sv. Martine.

[133] Urob svetlo a bude tieň — urob tieň a bude svetlo (lat.).

[134] Medzi Priekopou a Košútmi je dodnes táto prírodná vyvýšenina — ľudovo sa teraz volá Attilov hrob. Bottovo vysvetlenie jej geologického vzniku je celkom prijateľné, hoci za celé storočie od týchto Bottových názorov sa okolo tohto elipticky homolovitého, 18 metrov vysokého kopca vytvorila celá iná legenda: výmysly potulných prútikárov, kopanie pokladu, s ktorým bol údajne tu v 5. storočí nášho letopočtu pochovaný legendárny hunský vodca Attila, „bič boží“; Attilov hrob sa mal podľa legendy nachádzať pri sútoku štyroch riek — a tu sa naozaj strácajú vo Váhu potoky Turiec, Jordán a Cedron: teda „štvorriečie“. Všetky hľadania sa končili fiaskom, záhada sa neobjasnila. Naposledy o tom písal L. Zrubec v časopise Život, 1978 č. 3, s. 44 — 45.

[135] Zápis azbukou: dobre, dobre (rus.).

[136] Pri „Kláštorčanoch a Valčanoch“ má na mysli turčianskych olejkárov a šafraníkov, ktorí vtedy i neskôr podnikali obchodné cesty do Ruska a iných krajín; kučma (maď.) — kožušinová čiapka, baranica.

[137] Vianoce

[138] Dobšinského listy z tohto času sa nezachovali. Zrejme ich Botto roztratil, takže nevieme, či mu naozaj písal po nemecky. Ináč táto zmienka zvádza k tomu, že Botto nechcel, aby listy jemu adresované čítali nepovolané osoby.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.