Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 143 | čitateľov |
V Štiavnici 22 Mája 864[706]
Koma Paľo!
No už je nie inak — už sa ani neondej — na Tebe bol predtým poriadok; ja som Tvoj list mi po Pavle písaný nedostal. A teraz, keď na mňa prichodí rad, nuž tak Ti hľa aj píšem.
Začnem Ti s najnovšími novinami. Pred včerom bol jarmok, na ktorom tak okolo druhej nič inšie nebolo vídať, ako holé — ženské — tváre. Vyzeralo to ako na tureckých tržištiach. Chlapa si nevidel na celom obzore úslnom, vynímajúc vymaľovaného — a v tmavých komorách šiatrov dakoľko pavúkom podobných kupcov, ktorí s vyloženým tovarom, čiže pavučinou, striehli na dáku muchu. Ale čo aj dajedna prišla — odišla ako prišla — ani len prášku mu nepustila. Jedným slovom bol to jarmok čisto predávajúcich. — Včera zase prišli dvaja Missionari zo Sýrie, jeden vikár a jeden fráter, ktorí neznajú inak len arabsky, turecky, anglicky, len jeden aj trocha latinsky. Sbierajú podpory na tamejšie chrámy a školy. Šaty majú dlhé, málo odchodné od tunajších kňazov, brady a čierne tváre ako cigáni. Celky typus východný. Ale či tí tiež toľko vynesú stadeto ako tamtí! kupci, to sa len domnievať, lež isto povedať, nedá.
A teraz ešte sa rozbehnime a skočme až na stredu naspäť. Mali sme česť vtedy privítať Ch.[707] z B.[708] idúceho do Viedni dozvedieť sa ako sa nám to tam stelie, mal ta prísť aj K.[709] z M.[710] Zajtra, lebo na pozajtrá sa tamten má vrátiť naspak a my túžobne čakáme, čo nám za jarmočnô donesie. Či bude „cetno či licho“.[711] — Ostatne sa o tom či tak lebo tak dozvieš.
Tu Ti je hrozný terror panicus[712] medzi úradníkmi. Keď to vraj tak očärťažia nás dookola, čo potom? a keď nás vraj tak začnú cúdiť na riedkom site? — Jedným slovom, strach mrcha. Ale čo z tohoto všetkého? to nám čas ukáže.
Po této dni som si odoslal Sučanské práce, a ak bude možná vec mi tam dačo nového dostať, pôjdem aj ja za nimi. Tak by sme sa tam potom zišli. Z Klenovca nič dosiaľ nedochodí, od ministerrium takže nič, a ak ani z Turca nič dobrého nedojde, budem tu žuvať na conto.[713]
6 Jún zasvetíme tu — a August in dacie loci.[714] Nuž a Ty kde budeš svetiť tamto prvšie? — A čo budeš robiť? či nebudeš pojednávať a presvedčovať o tých troch číslach? Či kritiky písať o čižmách Napoleonových,[715] ako to dosiaľ v obyčaji (Tvoju kritiku sem nerátajúc). Medzi tým rob dačo ako sa patrí, aj ja aspoň chcem dač robiť, čo už z toho aj nič nebude.
S Bohom!
Pozdravte sa a píš mi čím najviac nového a dobrého. Ako je to ozaj s tou amortisáciou?[716] —
Čerťaž sa volá hraničná čiara aj v Sučaniech; ale vlastne má byť: čiarťaž, lebo lepšie čarťaž.[717] Veľmi dobrô slovo.
[706] — Dve strany, 8°.
[707] Michal Chrástek (1825 — 1900) — kat. farár v Hronskom Sv. Kríži; vtedy bol profesorom bystrického gymnázia a prvým tajomníkom Matice slovenskej. Bol členom vyslanstva, ktoré šlo vo veci Matice k cisárovi do Viedne (oficiálna deputácia bola vo Viedni už 10. 9. 1863 poďakovať sa cisárovi Františkovi Jozefovi I. za povolenie Matice a za dar 1000 zlatých).
[708] Banská Bystrica
[709] Karol Kuzmány
[710] Martin
[711] Pár-nepár; dobová hra, vlastne až donedávna.
[712] hromadná hrôzovláda (lat.)
[713] na zálohu (lat.)
[714] Na mieste činu (lat.); išlo o tretie výročie martinského Memoranda, o prvé výročie založenia Matice a o druhé matičné valné zhromaždenie v Martine.
[715] Bottov ironický šľah na dobovú kritiku, ktorá sa vybíjala v takýchto podružných a abstraktných veciach.
[716] Umorenie (lat.); súvis s Dobšinského stratou dokladov o vrátenie pôžičky Bottovi.
[717] Slovo sa vyskytuje aj v známej skladbe Sama Chalupku Mor ho!; nad Rimavským Brezovom sa dodnes nazýva 601 m vysoký kopec Čierťaž. — V Bottovom fonde sa zachovala Dobšinského odpoveď z 9. 6. 1864. Okrem iného pozýva Bottu „trebars na pstruhy abo na Trstie. Dnes-zajtra čakám Bacháta z Pribylinej, Gallaja z Ratkovej. Leto je. Sucho. A tak cesty dobré; lenže hrýzť bude zase máločo. Ty si šťastný človek, keď ti ešte aj na konto dajú. O Klenovci nič neznám, ako-čo tam strany toho indžinírstva. Nebodaj i tam vec zasekla sa ako všade. Počuť, že ohľadom komasácií majú prísť zhora premeny pre ľud priaznivejšie i výdatnejšie. Toto ti je nebodaj príčina, že ministerium mlčí. Príď Ty k nám oddýchnuť si; konto u nás lacnejšie“. V liste píše aj o prípade ratkovskej cirkve, ktorá odmietla vizitáciu autonomistického superintendenta Mádayho; vizitácia udiala sa len „pod záštitou pandúrov a žandarmerie: prvý raz v živote videl som kostol skrze svetskú moc pred biskupom, či vlastne i to ne-biskupom, otvorený. Už ti len stojíme v tom boji, hoc nás strašia, že nám ruky po lakte poodtínajú, že sme i my za Ratkovú podpísali“.
— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam