Zlatý fond > Diela > Listy Jána Bottu


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Listy Jána Bottu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Zdenko Podobný, Christián Terkanič, Jaroslav Merényi, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Patrícia Šimonovičová, Michal Maga, Lenka Leštáková, Monika Kralovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 143 čitateľov


 

66. Pavlovi Dobšinskému (18. VIII. 1867)

v Štiavnici 18 Aug. 867[841]

Pavle!

Bol by si veľkým diplomatom, keby si ním znal byť. Zakrývaš príčinu Tvojho dopisu to pojistením,[842] to boh vie ešte akými fikovými listy, že to až hrúza; medzitým vieme čo je škrabania sa za uchom a čo je to „onô“. Vlastne som ešte len ten Tvoj súdok zbadal na liste už som zavoňal, čo je v ňom. Ale že by som i ja ten Tvoj „ordo naturalis“[843] nasledoval, začnem coramizáciu[844] s pojistením a žiadal by som si dokončiť s ujistením. Pojistenie revúcko, bárs na malej škaretky, predca na 50 f. znejúce, som v Tvojom liste prijal.[845] A poneváč som sa nazdal, že Tvoj list je vlastne len kuverta[846] toho, som si odpoveď až na teraz, po obdržaní tohto Tvojho druhýho,[847] plnocennýho listu zanehal. Teda poslyš!

Ďalej čítam — ako mi to pred nosom ležiaci dopis ukazuje — čítam reku to, čo v iných authentičných písmach len na konci sa objaviť zvyklo: „tak sa stalo — 24 Sept v Slatine“[848] — Hm! — to je prvô, čo som si na to pomyslel a čo Ti aj oznamujem. Tu máš, to ti za to! mystificatia za mystificatiu! Vysvetlenie alebo historiu tohto „hm!“ Ti potom poviem, keď ma na slávnosť druhýho stupňa budeš volať.[849] — Ej, Palo, Palo, Ty si pes! To som vedel, že si kujon bol a budeš, ale že by si Tvojho bývalého Oresta[850] takýmto tait acompli-on len tak mir niks, dir niks[851] bol v stave ovaliť býval, to som si nemyslel. Domnieval som sa, že ako statočný človek sa mi zdúveríš: no čert si, diabel si, takto a takto — alebo aspoň ako to obyčaj sebou donáša: poneváč som si ja umínil do stavu manželského vstúpiti atd.; ale Ty! — dáš mi spustiť plnô pokrývadlo, vraj: pi a jedz! No pekne, pekne! Šak Ti to ešte i ja tak môžem odplatiť. — Naozaj, celý Tvoj skutok má za motto toto: — Oženil sa náš Palo — Halló! Jak by delo zdunčalo — Halló![852] —

Ale čože? darme moja zlosť, závisť atd. bude za Tebou už epigramami hádzať — a čo by som sa priam sťa Dido[853] nebohý na hranici mojich rozhorčeností spálil, čo platnô? — Sadnem si teda radšej na to tvrdô, no v rozhorčenosti chladiace, flegmatično: čo sa stalo, stalo sa! Z tohoto stanoviska zase nemôžem Ti inšô ako gratulovať. Vivat!

Len jedno na tomto pevnom sedisku ma ešte znepokojuje, a síce troška vätšie od blchy — t. j. to: že si Ty už termín urobil na 24 Sept., na ktorý čas by som sa ja chcel na určenom mieste objaviť, keď naozaj s pozvaním nežartuješ — ale či budem môcť? To je už otázka, na tú už len pozdejšie, lebo písomne, lebo ústne, odpovedať nezameškám. Práci mám teraz veľa na grgu a groší málo v kapse. A toho si zase Ty najviac príčina. Prišli ste vtedy,[854] keď som sa v authenticatii práve purificoval[855] ako to viete — ten deň, čo som sa s Vami chcel zabaviť, mi chyboval ku tej purificácii. Lebo deti moje[856] som samie oddal do rúk či pazúrov slavožrútskych, kde té pri všetkej nevinnosti za neriadne vyhlásené boli — a ja ako otec som mal tú radosť jich musieť verificovať.[857] čo aj zaslepenému súdu iste veľmi nelahodilo. A facit[858] všetkého je to, že na podpis hore poslané práce až dosiaľ nechodia — a kto vie dokiaľ tam budú a censequentne assignácia do cassy[859] zatiaľ nemožná. Tak teda buď presvedčený, že ak by som Tvojmu očakávaniu za dosť neurobil, že to nie z nedostatku dobrej vôle, ale z fyzičnej nemožnosti stalo sa. Ostatne vederemo![860] — O Martine Ti nič neviem písať, lebo som ta tiež nemohol ísť. — Do Gemera budem môcť len dakedy v Novembri abo okolo Vianoc výlet urobiť. Škoda, že ste tú svadbu až do Ondreja[861] neodtiahli.

Tak s Bohom!

Tvoj J Botto

NB Vlastne že ako som sa z hodnoverného prameňa dozvedel, prsteň z Memorandum bol všetkého príčina![862]


[841] — Dve strany, 4°, signatúra 36 D 14.

[842] Botto bol medzi zakladateľmi revúckeho gymnázia so základinou 200 zl. V jeho fonde sa zachovali tri poistenky na základinu po 50 zl., jedna poistenka sa nezachovala (23 B 38). Nepresný je údaj v knihe Pamäti slov. ev. a. v. gymnázia vo Veľkej Revúcej, Ružomberok 1889, s. 122 — tu sa uvádzajú len dve splátky z rokov 1864 — 1866. Dokumenty však ukazujú, že naozaj Botto zložil na gymnázium v štyroch splátkach 200 zlatých. Iste aj za to ho 13. 1. 1869 vtedajší direktor revúckeho gymnázia pozdravuje listom „v čestnom rade zakladateľov a patrónov tohto prvého slov. ev. a. v gymnasium“ (23 A 74 — list A. H. Škultétyho).

[843] poriadok prírody (lat.)

[844] od coram (lat.) — verejne, navidomoči (príslovka)

[845] T. j. Dobšinského list z 25. 6. 1867.

[846] obálka (lat.)

[847] Dobšinského list zo 14. 8. 1867

[848] V ten deň mal mať Dobšinský sobáš.

[849] Botto s humorom myslí už na krstiny.

[850] Orestes — syn Agamemnona a Klytaimestry, hrdina Euripidových a Aischylových drám v mýtoch o porážke matriarchátu; Botto naráža na to, že Dobšinský ako najbližší Čajakov priateľ po jeho smrti 4. 2. 1867 berie si už v septembri za ženu vdovu po ňom

[851] takouto hotovou udalosťou (franc.), mne nič, tebe nič (nem. skomolene)

[852] Bottovi prešiel výraz mimovoľne do rýmu.

[853] Dido — zakladateľka a kráľovná Karthága; strávil ju plameň jej lásky k Aeneovi — sama si pod sebou zapálila hranicu a upálila sa (nie iba metaforicky)

[854] Botto má na mysli Dobšinského návštevu s budúcim švagrom Pavlom Czénerom v júni 1867 podľa listu z 18. 6. 1867.

[855] čistil, upravoval (lat.)

[856] Botto myslí na svoje zememeračské spisy.

[857] overovať (lat.)

[858] vo význame výsledok, skutok (lat.)

[859] a následok peňažná poukážka do pokladnice (lat., franc.)

[860] uvidíme (lat.)

[861] T. j. 30. november.

[862] Pri memorandovom zhromaždení v júni 1861 boli vydané ako pamiatkové predmety memorandové náramnice a prstene (v LAMS sú doteraz uchované). Podľa toho sa Dobšinský takto zoznámil so svojou druhou manželkou. — V Bottovom fonde sa k tomuto listu zachovali dva Dobšinského listy. Dňa 14. 8. 1867 ho hreší, že sa neozval a nepotvrdil prijatie poistenia na splátku revúckeho gymnázia. Súčasne mu oznamuje, že v júli bol znova s Pavlom Czénerom v Slatine, kde sa zasnúbili so sestrami Medveckými (Dobšinský s Adelou, vdovou po Jánovi Čajakovi; Czéner s mladšou Emíliou) a stanovili dátum sobáša. Dňa 9. 9. 1867 mu Dobšinský posiela fotografiu a pozýva ho na sobáš do Slatiny.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.